Vígľašská Huta-Kalinka (prevzaté z Kodĕra et al, Topografická mineralógia Slovenska)

obec 15 km na JV od Zvolena, okr. Zvolen

Chotár obce leží v severovýchodnej časti pohoria Javorie. Jeho územie budujú prevažne neovulkanity, najmä andezity a ich pyroklastiká. Na niektorých miestach, hlavne v oblasti vrchov Skalka a Banisko, sú zastúpené aj malé intrúzie gabrodioritových a dioritových porfyritov a žily granitoidov.
V oblasti Vígľašskej Huty - Kalinky sa uplatnili dve mineralizačné etapy, ktorých produkty sa na mnohých miestach prekrývajú:

1. Staršia etapa spojená s intrú ziou dioritickej magmy, charakterizovaná vznikom kontaktne metamorfných produktov (rohovcov a skarnov) a vysokotermálnou minerálnou asociáciou.

2. Mladšia etapa, nižšietermálna, spojená so solfatárovou činnosťou, ktorej produkty možno označiť ako solfatárovú formáciu [2977].

Kontaktne metamorfná a hydrotermálna mineralizácia spojená s malými intrúxiami
V okolí Vígľašskej Huty na viacerých miestach. a to na kopci Malý Lysec, na severovýchodnom svahu Baniska nad osadou Červená Voda, na Vtáčniku a Krásnom kopci (nad sírnymi baňami) vystupujú uprostred propylitizovaných andezitov patriacich jednotlivým fázam subsekventného vulkanizmu, malé intrúzie gabrodioritových a dioritových porfyritov. Tie sú miestami vysokotermálnou alkalickou metasomatózou, viazanou na mladšie granitoidné žily, zmenené na horniny pripomínajúce monzonit-diority [2392, 2394, 2977]. V okolí malých intrúzií miestami, najmä na styku oboch typov porfyritov, vznikli rohovce a skarny s naloženou hydrotermálnou mineralizáciou.
Pri kontaktne-pneumatolytických a hydrotermálnych procesoch vznikla pestrá minerálna asociácia, v ktorej sú zastúpené: pyroxény diopsidovo-hedenbergitového radu, granáty bližšie neidentifikované,korund , pleonast   wollastonit , vezuvianit,  kremeň, cordierit aktinolit, epidot, zoisit, draselné živce, turmalín [1998, 2393, 2394, 2674], ilmenit, rutil[2674] a ojedinelé (na Vtáčniku) aj skapolit sillimanit a brookit [2394].
Tak porfyrity, ako aj skarny sú bohato impregnované pyritom , pyrotínom amagnetitom, v menšej miere aj chalkopyritom a sfaleritom . Magnetit a pyrotín vytvárajú aj tenšie žilky obdobne ako Fluorit spolu s K- živcom akalcitom [1998, 2001, 2393, 2394]. Vyššie koncentrácie sfaleritu sa zistili v dioritovom porfyrite vo vrte KŠ-9 v híbke 19-23 m [2976].
Nad intrúziami sa zistili geochemické Pb-Zn-Cu--Sn-Mo-Bi-anomálie [1998, 2391, 2392, 2394]. V spojitosti s malými intrúziami sa v okolí Vígľašskej Huty predpokladal možný výskyt meďonosných skarnov a porfýrových medených rúd [1998]. Slabé prejavy med'nato-porfýrovej Cu-Mo-mineralizácie s pestrou asociácou rudných minerálov sa novšie zistili vo vrte KON-1 v hĺbke 800-2000 m (pozn. autora).

Mineralizácia spojená so solfatárovou činnosťou
Intenzívna solfatárová činnosť viazaná na III.explozívno-efuzívny andezitový komplex [2977], na jeden z vedľajších kráterov stratovulkánu Javoria [1360], sa uplatnila v kolapsovanom centrálnom pásme vulkanického aparátu Javoria, medzi obcami Vígľašská Huta-Kalinka, Klokoč a Stožok na ploche 35 km [2977]. Pásmo hydrotermálne premenených hornín má rádovo rozmer 10x2 km a je viazané na mohutnú tektonickú líniu VSV smeru [2392].
Solfatárová činnosť sa prejavila intenzívnou hydrotermálnou premenou andezitov a ich pyroklastík, ako aj malých intrúzií - chloritizáciou, sericitizáciou, alunitizáciou, kaolinizáciou [1360, 2392, 2394, 2395, 2977], propylitizáciou [1360, 2392, 2395], ako aj zeolitizáciou [1360, 2976]. So solfatárovou činnosťou súvisí aj vznik jediného u nás v minulosti ťaženého ložiska síry, ktoré uvádzame osobitne .
Extrémnym produktom týchto premien sú sekundárne silicity [2977], označované aj ako sekundárne kvarcity (hydrokvarcity, Fe-hydrokvarcity, monohydrokvarcity a opality) [2392]. V chotári obce sa vyskytujú v oblasti vrchov Skalka na J V od obce, časti Kalinka a Banisko na Z a JZ od obce, časti Vígľašská Huta, kde je známych viacero telies silicitov. Brekciovité úlomky a bloky silicitov nájdeme aj na ložisku síry [1360]. Ich novší výskum v celej oblasti prebiehal najmä v r. 1952-1954 a 1962-1965 [2977].
Z rôznych minerálnych asociácií zistených v silicitoch v celej tejto oblasti sú v telesách silicito v chotári obce zastúpené: kremenno-alunitová a kremenno-pyrofylitová (na lok. Skalka a Banisko) a kremenno-sírovoalunitová a kremenno-sadrovcová ± síra (v oblasti sírnych baní) [2977].
Chemické zloženie - CHA silicitov z lok. Skalka: SiO2 75,10; 98,09; Fe2O3, 32; 0,72; Al2 O3 9,32; 0,53; Ti02 0,45; 0,55; CaO 0,21; 0,13; MgO 0,05; 0,03; str. žíh. 11,57; 0,04; hmot.% [2977]; ďalšia CHA [2394]. SAskv a SAkv z lok. Banisko a Skalka [2977]. Nad telesami sekundárnych silicitov sa zistili geochemické Sn-Bi-Mo-anomálie [2391]. Podľa SAskv silicity a opality z lok. Mikuškiná pri Vígľašskej Hute obsahujú zvýšené množstvo Sn a Bi [2394]; obsah Sn tu dosahuje 0,05-0,11 % [2392].

a) Minerály vzniknuté premenou hornín, včítane silicitov
Alunit (M. Kuthan, 1956 [1360]) - vyskytuje sa spolu so sadrovcom, anhydritom a ílovými minerálmi v intenzívne premenených andezitoch, pričom proces alunitizácie prebiehal pri nízkych teplotách z kyslých roztokov a je z hydrotermálnych > premien najmladší [1360]. Časť alunitu vznikla účinkom solfatár už aj na skôr premenené argilitizované horniny [1360, 2395]. Vsilicitoch je popri kremeni najrozšírenejší, zastúpený takmer vo všetkých telesách. Vytvára v nich žilky spolu s rudnými minerálmi a kremeňom, hľuzky s priemerom niekoľko mm až cm, porfýroblasty po živcoch (?), prerastá kremennú základnú hmotu aj prekremenené litoklasty, vypína póry a dutiny. Hojný je najmä v silicitoch na vrchu Skalka, kde je obdobne ako na Stožku zastúpená kremenno-alunitová fácia silicitov. V silicitoch na vrchu Banisko sa podľa SEM vyskytujú aj XX alunitu v asociácii skremeňom Zunyitom a korundom . Identifikovaný pomocou RTG, DTA a SEM z lokalít Skalka a Banisko [2977]. Ďalšie zmienky [318, 1158,2111,2928].
Analcím (M. Kuthan, 1956 [1360]) - vzniká spolu s ílovými minerálmi (kaolinitom) a opálom pri nízkohydrotermálnej premene andezitov, v ktorých nahrádza porfýrické výrastlice plagioklasov [1360].
Anhydrit - spolu s alunitom, sadrovcom a ílovými minerálmi sa vyskytuje v intenzívne premenených andezitoch ako produkt nízkohydrotermálnej premeny [1360].
Diaspór - spolu s pyritom, Ti-minerálmi a alunitom zastúpený v silicitoch v okolí Vígľašskej Huty [2928, 2977]. V argilitizovaných hydrokvarcitoch na vrchu Skalka sa nachádza aj vo forme bezfarebných XX spolu s ilmenitom, rutilom a alunitom [2394].
Hematit - vtrúsený v hydrokvarcitoch, bez bližšej lokalizácie [2394].
Chabazit (M. Markova, 1980, [2976]) - jeho výskyt sa zistil vo vrte KŠ-9, situovanom v blízkosti obce, miestnej časti Kalinka, 250 m na JV od kostola, v dutinách silicifikovaného hypoabysálneho telesa dioritového porfyritu, kde tvoril drúzy zložené z bielych XX tvaru kocky, veľkosti od mikroskopických do 10 mm. Vo vrte KS-10 situovanom 1 km na VJV od kostola v Kalinke sa v silne
premenených silicifikovaných argilitizovaných a alunitizovaných dioritových porfyritoch vyskytoval aj vo forme pseudomorfóz po výrastliciach živcov a základnej hmoty. V asociácii s chabazitom sa vyskytovali XX kalcitu, zunyit, síra a sfalerIdentifikovaný z vrtu KŠ-9 opticky (n < 1,498, nízky dvojlom), pomocou DTA, RTG a chemického zloženia - CHA: SiO2 46,52; TiOsub>2 st.; Al2O3 18,68; Fe2O3 + FeO 0,14; MnO st.; MgO 0,05; CaO 11,12; Na2O 1,22; K2O 0,45; P2O5 st.; H2O (celkové) 20,82; 100,00 hmot.%. Kryštalochemický vzorec. Jeho vznik pri teplotách 100 - 200 °C veľmi pravdepodobne súvisí s činnosťou solfatár [2976]. Ďalšia zmienka [2281].
Chalcedón - spolu s opálom sa podieľa na zložení opalitov v podpovrchových častiach mo-nokvarcitov, napr. na lok.
Mikuškiná [2394]. Vzniká pri premene hornín [1516, 2281].
Kaolinit -bežný, vzniká vo vulkanitoch postihnutých nízkohydrotermálnou premenou, niekedy spolu s analcímom [1360]. Býva zastúpený aj v silicitoch [2977]. Vo vrte KON-1 tvorí v zmesi s pyrofylitom a kremeňom hniezda a polohy v argilitizovaných hydrokvarcitoch. Identifikovaný v zmesi s pyrofylitom pomocou RTG, DTA a TG z vrtu KON-1 [1605]. Ďalšia zmienka [2281].
Kalcit - romboedrické XXspolu s XX chabazitu v dutinách dioritového porfyritu vo vrte KŠ-9 [2976].
Kremeň - podstatná zložka silicitov, ktoré predstavujú kompaktné, pórovité, spevnené alebo rozpadáva horniny až kremenné piesky. Zrná kremeňa sú najmä v rozpadavých silicitoch idiomorfne vyvinuté. Podľa pozorovania v SEM ich veľkosť kolíše od 5 do 600 m. Popri prevládajúcom (α-kremeni sú zastúpené aj krátkoprizmatické XX β-kremeňa [2977]. Zrná kremeňa v argilitizovaných hydrokvarcitoch majú nepravidelný vývoj. V monohydrokvarcitoch, kde tvorí až nad 90 obj.% sú zastúpené dve generácie kremeňa - starší, jemnozrnný zakalený a mladší, hrubozrnnejší. číry, ktorý tvorí spravidla pretiahnuté šošovky, tenké žilky alebo tmel úlomkov staršieho kremeňa. Obsahuje relikty kaolinizovaných živcov, zirkón a Ti-minerály, na vrchu Skalka i monazit. Kremeň vznikal aj druhotne rekryštalizáciou opálu v opalitoch [2394].
Korund - ojedinelý, zistený v mikroskopických zrnách súdočkovitého prierezu v silicitoch v asociácii s kremeňom, zunyitom a XX alunitu na vrchu Banisko. Identifikovaný opticky [2977].
Limonit - miestami hojnejší spolu s pyritom a Ti-minerálmi v rozličných druhoch silicitov [2394, 2977], najmä v Fe- hydrokvarcitoch (monokvarcitoch sfarbených kysličníkmi a hydroxidmi Fe) na vrchu Skalka, kde sa nachádza vo forme povlakov na puklinách, prípadne ako tmel ich úlomkov na tektonicky porušených miestach. Silicifikované železité fácie pyroklastík s limonitovou žilou s obsahom 0,04-0,1 % Bi a 0,05 % Sn sa nachádzajú na vrchole Baniska. Limonitová brekciovitá žilka s obsahom až 0,11 % Sn sa nachádza v opalitoch na vrchu Mikuškiná pri Vígľašskej Huti [2394]. Lokálne je hojnejší v argilitizovaných hydrokvarcitoch vo vrte KON-1 [1605].
Monazit - ojedinelý, vtrúsený v monokvarcitoch na lok. Skalka [2394 .
Nakrit - zastúpený v sekundárnych kvarcitoch (J. Valach, 1964 in [2977]).
Opá - vzniká spolu s analcímom a kaolinitom pri nízkotermálnej premene andezitov, v ktorých nahrádza základnú hmotu. Neskôr rekryštalizoval na kremeň [1360]. Spolu s chalcedónom sa podieľana zložení opalitov, ktoré vznikli v pripovrchových podmienkach v telesách hydrokvarcitov, napr. na lok. Mikuškiná [2394], kde sú opalizované hlavne balvany andezitov v aglomerátoch. Miestami tu opality tvoria aj pretiahnuté šošovky alebo žilky. Obsah Sn v opalitoch dosahuje 0,03 až 0,06 % a Bi 0,02 až 0,05 % [2394]. Ďalšia zmienka [1516].
Pyrit - veľmi hojný [225, 1360] v hydrotermálne premenených horninách vo forme drobných (0,001 mm) zŕn rozptýlených v základnej hmote na miestach magnetitu, v drobučkých žilkách v porfýrických výrastliciach živcov alebo v hornine, prípadne ako výplň puklín [1360]. Bežne sa vyskytuje vtrúsený v silicitoch spolu s limonitom, zirkónom [2977], Ti-minerálmi [2928, 2977], diasporom a alunitom [2928].
Pyrofylit (A. Mihálik, V. Konečný, J. Valach, 1975 (1605)) - zistený vo vrte KON-1 situovanom pri obci, miestnej časti Kalinka, v l 2 m mocnej zóne argilitizovaných hydrokvarcitov, vzniknutých v blízkosti malej intrúzie. Hydrokvarcity v tejto zóne tvorí zmes pyrofylitu, kaolinitu a kremeňa, alebo v nich pyrofylit tvorí hniezda a povlaky spolu s kaolinitom. Identifikovaný pomocou RTG, DTA a TG z vrtu KON-1 z híbky 7 m. Pyrofylit v zmesi s kaolinitom sa vyznačuje vysokou žiaruvzdornosťou, a preto tento výskyt môže mať aj praktický význam [1605]. Ďalšie zmienky [2674, 2977].
Síra - výskyt spolu s chabazitom v premenenom dioritovom porfyrite vo vrte KS-10 [2976]. Ti-minerály -anatas [2674], brookit [2977], ilmenit , ruti[2674, 2977], vtrúsené v malom množstve v silicitoch spolu s pyritom, diasporom, alunitom [2674, 2928] a pyrofylitom [2977].
Zirkón - vtrúsený v silicitoch spolu s Ti-minerálmi [2394, 2977].
Zunyit - vzácny, spolu s chabazitom v premenenom dioritovom porťyrite vo vrte KS-10 v híbke 74,4 m [2976]. Ojedinelé pomocou SEM zistený v silicitoch aj z lok. Banisko spolu s XX alunitu, kremeňa a korundu [2977].

b) Ložisko síry Vígľašská Huta(Kalinka)
Relatívne najväčšie akumulácie síry v tejto oblasti sa nachádzajú ca 2 km na JZ od obce, časti Kalinka, na severnom úbočí Javoriaf 1580], v kotline obklopenej vrchmi Veľký Lysec, Riman a Lipy [1360, 1580], na úpätí vrchu Veľký Lysec [673, 2445], na ploche oválneho tvaru veľkosti 1800x650 m [1360].
Prvé zmienky o kutacích prácach na síru v okolí Kalinky pochádzajú z r. 1810 [1360, 2393]. Ťažbu však začala až r. 1823 spoločnosť založená Ch. A. Zipserom, profesorom v Banskej Bystrici, ktorá však za krátky čas zanikla [1580, 2572]. Ložisko bolo znovu otvorené r. 1842 šachtou Jozef do híbky 68-72 m a viacerými štôlňami - Karol (Gabriel, Wíinschíng), Zubau, Tág [1360]. Bane boli v prevádzke 15 rokov [1580]; ťažba definitívne zanikla r. 1862 [1360, 2572J.
Síra na ložisku vystupovala len v nepravidelných väčších-menších šošovkách, uložených vrstevnaté medzi polohami tufov alebo vo forme impregnácií v hlinitej výplni medzi andezitmi [1360, 2572]. Podľa archívnych údajov sa na ložisku nafárali len dva úseky bohatšie na síru, a to jeden zhluk šošoviek a impregnácií na úrovni štôlne Karol (mocnosť 1,5 m, smerná dížka 39 m), druhý na úrovni prvého hĺbkového obzoru s rozsahom 5,4x11x1,1 m s premenlivým obsahom 3 %,max. 6 % síry; obsah nad 20 % bol zriedkavý. Okrem toho sa zistili aj ďalšie menšie zhluky síry s obsahom 2 %. Na hlbších obzoroch bol obsah síry veľmi malý a nepravidelný, preto sa hlbšie nesledoval [1360]. Tufy s obsahom síry tvorili na ložisku tri polohy 5 m mocné s obsahom síry 9 % [2226]. Na ložisku sa údajne ťažili jednak bohatšie časti s obsahom 10-20 % síry a jednak chudobnejšie impregnácie s obsahom 2 - 3 % síry [2111]. Asi 60 % síry sa nachádzalo v brekciách, v ktorých koncentrácia síry dosahovala až 34 % [225].
Údaje o ťažbe obdobne ako o obsahu síry v ťaženej surovine sa značne líšia. Do r. 1863 sa vyťažilo asi 160 t [2572], 300- 350 t čistej síry [2111]. V 50. rokoch 19. stor. sa priemerne ročne ťažilo 89,6 t síry [2281]. Síra sa vytavovala priamo na mieste [2111]. Pre malé zásoby a nepravidelné uloženie ložisko nemá väčší ekonomický význam [1937a].
Ložisko síry patrí k extruzívno-exhalačnému typu [2446], vulkanicko-extruzívnemu typu [2680a], do skupiny exhalačných [225, 1362] a hydrotermálno-sedimentárnych ložísk [1362], vzniknutých fumarolovou [1360, 1362,1516, 2111] a solfatárovou činnosťou [319, 1360, 1937a a i.]. Patrí k exhalačno-biogénnemu typu [2423], k vulkanogénno-sedimentárnemu typu viazanému na neovulkanity, a to k formácii rýdzej síry čisto vulkanogénneho typu, k metalotektu poorogénneho alpínskeho štádia [2879, 2874a]. Predstava o tom, že kusové sírne impregnácie sú vlastne vulkanickou brekciou z rozrušeného väčšieho staršieho ložiska, sa novším prieskumom nepotvrdila [2111]. Ďalšie údaje o ložisku [318, 319, 1360, 1580, 2572 a i.].
Kutacie práce na síru sa v minulom storočí robili v chotári obce aj na južnom úbočí Lyseckej doliny a v chotároch susedných obcí Klokoč a Stožok, ale všade s veľmi slabými výsledkami [1360, 2111].
Alunit - zastúpený v silicitoch aj na ložisku síry [1360, 2111 a i.]. Jeho bližšia charakteristika je uvedená na s. 1331.
Anhydrit - na ložisku sa vyskytuje vo forme žiliek a malých hniezd [141, 1158] spolu so sírou, sadrovcom, pyritom [141,1158, 2760] a realgárom [319].
Barit - zmienka o výskyte [2281].
Dolomit (Braunspat [2540], barnapát [2281]) - vyskytuje sa v asociácii so sírou, pyritom, haueritom, kremeňom a kalcitom. Jeho drobné XX vystielajú steny dutiniek v horninách vyplnených XX síry a sadrovca [319,673,675,2281, 2540] ako produkt mladšej fázy mineralizácie [319]. Ďalšie zmienky [730, 2445].
Epsomit (Bittersalz) - zmienka o výskyte spolu so sadrovcom, sírou a mirabilitom v Kalinke [318].
Hauerit (W. Haidinger, 1847 [673]) - prvý raz ho našiel r. 1846 K. Adler v sírnych baniach v Kalinke a určil W. Haidinger ako nový minerál, pomenovaný na počesť J. a F. Hauera [319, 673, 675, 751, 1360, 1580, 2095, 2445 a i.]. Nachádzal sa najmä na šachte Jozef [1580], na úrovni ca 50 m pod povrchom, vtrúsený v intenzívne rozložených horninách [1360], andezitoch [1580] a ich tufoch [2091], v tmavosivom íle [673, 751, 1177, 2540], v sivom zemitom a bielom vláknitom sadrovci [673, 751, 1580, 2096 a i.], v šíre [673, 2540, 2572] a v dutinách kremeňa [319]. Vznikol ako produkt fumarolovej [2091], solfatárovej činnosti [673, 1360, 1578, 1803, 2095. a i.], pričom Mn pochádzal najskôr z rozložených pyroxénov diopsidovo-hedenbergitového radu [1360]. Hauerit sa vyskytoval vo forme viacmenej dokonalých XX veľkosti do 1 cm [1177, 2760]. až 2 cm [673, 751], oktaedrického habitu alebo v kombinácii oktaédra s hexaédrom [673, 1177, 1360, 1580, 2095 a i.] a ďalšími kryštalografickými tvarmi: {210}, {310}, {321} [673], 751, 2540]; {011}, {013}, {123} [611a], XX niekedy posiate drobnými XX pyritu [319, 673, 2281. 2540] vystupujú buď samostatne, alebo v menších zhlukoch. Tiež vytvára guľovité [673, 751, 2281. 2540] a radiálne lúčovité agregáty, zrnité až takmer celistvé masy [319, 673, 1580] alebo nepravidelné šmuhovité pruhy impregnačného charakteru [1360]. Spolu s haueritom sa často vyskytuje pyrit [751] a ojedinelé aj realgár [1580, 2760]. Hauerit, pôvodne považovaný za pseudomorfózy limonitu po pyrite [1803], máva červenohnedú až hnedočiernu [673, 1580, 2281 a i.], čiernohnedú [1360], čiernu [141] farbu a diamantový lesk [673, 675]. Chemické zloženie - CHA: S 53,64; Mn 42,97; Fe 1,30; SiO2 1,20; 99,11 hmot.% [673. 751. 1580, 1768, 2281]; jeho zloženie: Mn 46%; S 53,73; nerozp. zv. 0,26 je blízke ideálnemu MnS : [1177]. Ďalšie údaje: D 3,463 [673, 751], H 4,0 [763]. Novšie identifikovaný opticky v odrazenom svetle [1177, 1360] a pomocou RTG. Vzorky haueritu možno ojedinelé nájsť na starých haldách sírnych baní [2393], najmä v okolí bývalej šachty Jozef [1580]. Ďalšie zmienky [225. 318, 730, 1048, 1216, 1620, 2096 a i.].
Kalcit - vystupuje v asociácii so sírou, haueritom, kremeňom a dolomitom, ako aj vo forme žiliek v andezitových brekciách [2446]. Ďalšie zmienky [1516, 2281].
Kremeň - na ložisku síry zastúpený väčšinou vo forme úlomkov až blokov [730, 2540] až niekoľko q ťažkých [675], vzniknutých tektonickým rozrušením pôvodných silicitov. Úlomky silicitov sú jemnozrnné, značne pórovité, impregnované pyritom [2446, 2540]. Vo forme impregnácií, žiliek aj ako výplň dutín sa v nich nachádza síra, sadrovec, hauerit, dolomit a kalcit [675, 1578. 2445, 2446]. V hlbších častiach ložiska je hojnejší kompaktný kremeň rohovcovitého charakteru [673]. Časť kremena vznikala súčasne so staršou generáciou síry - niektoré úlomky majú koncentrickú stavbu so striedaním vrstviček kremeňa a síry, pričom stred úlomkov tvorí síra [318, 673, 675]. V žilkách mladšej síry vznikol rekryštalizáciou z opálu [1360]. V silicitoch z haldy sírnej bane sa pomocou SEM zistil popri α -kremeni aj krátkoprizmatický β-kremeň [2977].
Limonit - limonitické okry vzniknuté oxidáciou pyritu sa nachádzajú v nadloží ložiska síry [318]. Banské diela prebiehali zo začiatku v limonite, ktorý sa však pre nízky obsah Fe neťažil [673]. Prieskum zameraný po r. 1863 na ich vyhľadávanie sa skončil neúspešne [2572]. Ďalšia zmienka [2571].
Mirabil(Glaubersalz) - zmienka o výskyte spolu so sadrovcom, sírou a epsomitom v Kalinke [318].
Pyrit - na ložisku hojnejší, hlavne v hlbších častiach ložiska, kde sa jeho obsah zvyšuje na úkor síry [673, 2281]. Spravidla tvorí jemné impregnácie [1360], žilky a malé hniezda spolu so sírou, sadrovcom, anhydritom [1158, 2760] a haueritom [2445, 2760] v brekciách andezitov [318], silicitov [ 1360, 2540] a v íloch [319]. V sadrovci, šíre a íloch sa vyskytujú aj XX s kombináciou oktaedrických, hexaedrických a pentagonálne dodekaedrických plôch. V šíre sa nachádzali aj guľovité agregáty. Jemné zrnká (0,001 mm) sa nachádzali spolu so sadrovcom aj v žilkách mladšej generácie síry [1360] a drobné XX narastené na XX haueritu v dutinkách [319, 2540]. V blízkosti šachty Jozef sa nafárala aj slabá pyritová žila. Roku 1915 sa v okolí Kalinky robili aj kutacie práce na pyrit, ale bez úspechu [1360].
Realgár - zriedkavý, nachádza sa v asociácii so sírou, sadrovcom, pyritom a haueritom [319, 1578, 1580, 2760]. V dutinách kremeňa sa vyskytovali aj drobné XX[319]. Ďalšie zmienky [730, 2281, 2445, 2572 a i.].
Sadrovec - hojný [225,675, 2111], vzniká spolu s anhydritom [1158], sírou [1216, 1580, 2095, 2226 a i.|, pyritom, haueritom a realgárom účinkom solfatár [319, 673, 1578 a i.], z hydrotermálnych roztokov [1360]. Na ložisku sa jeho obsah s hlbkou zvyšuje spolu s pyritom na úkor síry [673]. Tvorí rôzne veľké zhluky, nepravidelné žilky, malé hniezda, jemné impregnácie a výplne dutín v horninách [141, 1158, 1360, 2281 a i.] ako produkt mladšej fázy mineralizácie [319]. Zastúpený je tu jednak sivý jemnozrnný, lístkovitý, jednak biely vláknitý a lúčovitý sadrovec [319, 673, 1578, 2540], odr. selenit [319, 1158, 2572] s vtrúsenými XX pyritu [673], haueritu [673, 2096, 2540] a žilkami síry [673, 2540]. V dutinách sa vyskytujú pekne vyvinuté stlpčekovité XX s prevládajúcimi tvarmi {111} a {010} a podradnejšími tvarmi {111}, {110}, {310}, {120}, {130} [611a, 754], {10i}, {510}, {210}, {320} [611a], {100}, {101}, {230} [754]. Ďalšie kryštalografické údaje [2541].
Síra - na ložisku je prítomná v dvoch hlavných generáciách. Staršia, ktorá predstavuje hlavnú masu síry na ložisku, vznikala vo fumarolovom štádiu. Jej uloženiny boli vulkanickou činnosťou rozbité na brekcie. Mladšia síra vznikala až po poslednej explózii už zo solfatár [1360, 1516].Staršia generácia síry vystupuje vo forme impregnácií a zhlukov [2393] v andezitoch, andezitických brekciách [225, 2445] a pyroklastikách [730, 734, 1360 a i.], najmä v takých, ktoré boli postihnuté intenzívnou kaolinizáciou a alunitizáciou (označované ako biele alebo sivé íly) už pred uložením síry [1360]. Spolu so sadrovcom sa nachádza v úlomkoch a blokoch pórovitých silicitov [156, 673, 751, 2393 a i.], tvorí povlaky na puklinách [1406] a lemy 0,6 - 2,5 cm mocné okolo úlomkov andezitov [318], vystupuje vo forme úlomkov v mladšom kremeni a sadrovci [2540]. Niektoré úlomky kremeňa so sírou majú koncentrickú stavbu so striedaním vrstvičiek kremeňa a síry [318, 673, 675]. V kaolinizovaných horninách sa nachádza prevažne v rekryštalizovanej opálovej hmote. Aj keď síra tvorí väčšie zhluky, tie sa skladajú z alotriomorfných zrniečok, veľkosti iba 0,001 mm [1360]. Mladšia generácia síry tvorí krátke nepravidelné, málo mocné (do 1 cm) žilky v premenených horninách, silicitoch a sadrovci spolu s kremeňom (rekryštalizovaným opálom) a XX pyritu, veľkosti iba 0,001 mm. Mladšej generácii patria pravdepodobne (pozn. autora) aj drobné XXsíry v dutinkách hornín spolu s XX dolomitu a sadrovca [1216, 2281, 2540] a v íle [2571]. Podľa starších údajov (K. Adler, 1873 in [l 360]) sa na ložisku výskytovali tri typy síry: polopriesvitná sírovo-žltá, priesvitná s oranžovým odtienkom a nepriesvitná slamovožltá síra [1360, 2281]. Podľa optickej a RTG identifikácie je tu zastúpená výlučne stabilná? - síra. Podľa SAskv je mladšia generácia síry v dôsledku pretransportovania oproti staršej generácii chudobnejšia na chalkofilné prvky [1360]. Ďalšie zmienky [141, 319, 1079, 1158, 1578, 2090, 2096, 2111, 2226, 2446, 2541, 2542, 2572, 2674 a i.].

Sedimentárna Fe-mineralizácia
V pyroklastikách na Z od obce, časti Kalinka, sa vyskytujú polohy železitých (limonitických, pozn. autora) brekcií. Vznikali vo vodnom prostredí a sú genetickou súčasťou horizontu, v ktorom sa uplatňovala solfatárová činnosť [2977].

Minerály v náplavoch
Súborná charakteristika ťažkej frakcie v šlichoch z povodia potoka Ľubica pri obci [779].

Doplnok (Ďuďa SLOVENSKÉ MINERÁLY - encyklopedický prehľad)
Alabandit - Nedávno ho opísali z vrtných prác na lokalite Vígľašská Huta-Klokoč v puklinách dioritového porfýru (Rojkovičová, 1982) .
Altait - (Stankovič, 1989).
Alunit –  (Markova Štohl, 1978).
Anhydrit - Pekné kryštalické výplne svetlofialového anhydritu v asociácii so sírou, pyritom a haueritom sa našli pri vrtných prácach na lokalite Vígľašská Huta (Rojkovičová, 1981).
Antimón   (Rojkovičová, 1981) .
Enargit - Stĺpčekovité kryštály do 1,5 cm sa vyskytovali vo vrtných prácach na lokalite Vígľašská Huta-Klokoč (Rojkovičová,
1982).
Hauerit - Novšie sa našli pekné čiernohnedé až 1 cm veľké zrnká s výraznou štiepateľnosťou na lokalite Vígľašská Huta (Rojkovičová, 1981).
Fluorit – Zelené kryštály sa vyskytovali aj na lokalite Vígľašská Huta (Rojkovičová, 1981).
Pyrofylit - Vzácny. Vo väčšine koncentráciách sa vyskytuje v argilitizovany'ch hydrokvarcitoch pri Vígľašskej Hute-Kalinke (Mihálik et al., 1975) a na lokalite Stožok (Marková-ŠtohI, 1978).
Stibarzén - Je veľmi vzácny, na lokalite Vígľašská Huta (Rojkovičová, 1981)  ho opísali v asociácii s enargitom.
Zunyit- Vyskytuje sa na lokalite Vígľašská Huta-Kalinka v tzv. sekundárnych kvarcitoch (Marková-Štohl, 1978)