Nižná Boca (prevzaté z Kodĕra et al, Topografická mineralógia Slovenska)
obec 10 km na J od Liptovského Hrádku, okr. Liptovsks Mikuláš

Chotár obce leží na severných svahoch strednej časti Nízkych Tatier. Jeho územie je budované v južnej časti varískymi granitoidmi, na ich severnom kontakte sú vyvinuté epimetamorfované kvareity spodného triasu a jurské až spodnokriedové vápence. Oba typy hornín sú priraďované k obalovej sérii Veľkého Boku. K sedimentárnemu obalu patria aj polohy karbónskych bridlíc až fylitov. V severnej časti chotára je intenzívne vyvinutá tzv. melafýrová séria permu a triasové vápence a dolomity, ktoré patria chočskému príkrovu

Minerály hornín
V granite v blízkosti rudných žíl (štôlňa Josephi [2571]) sa vyskytuje amfibolový azbest spolu s epidotom, ktorý vytvára drobné ihličkovité XX [1406, 2281, 2467, 2540, 2571].
V mandľovcových dutinách melafýrov vyskytujúcich sa v severnej časti chotára obce, sa bežne vyskytujú achát, chalcedón, kremeň, opál, zriedkavo barit, chlority a kalcit [1158].
V amfibolicko-pyroxenickom porfyrite(paleoryodacite) vznikala minerálna asociácia prehnitovo-pumpellyitová pri alpínskej metamorfóze v podmienkach fácie zelených bridlíc. Okrem bežných horninotvorných minerálov bol opticky určený vzácny xenomorfný prehnit a zriedkavý pumpellyit [2496].

Minerály pegmatitov
Muskovit - drobné šupinky v pegmatitoch, D 2,804 ± 0,004 [660].
Ortoklas - hojný v pegmatitoch situovaných v trondhjemite až stredne zrnitom granodiorite južne od obce [406]. Na základe OI stanoveného pomocou RTG je určený ako čiastočne neusporiadaný ortoklas, na základe čiastočnej CHA stanovený podiel ortoklasovej zložky 39 mol.% [405].

Hydrotermálna mineralizácia
V oblasti Nižnej a Vyšej Boce boli v minulosti v činnosti bane na zlato, striebro [156, 794, 984, 1079, 1495, 1926, 2111, 2226] a železo [730, 1495, 1763, 2653] s malou prímesou medených rúd [277, 872a] a antimónu [730, 2022].
Bohatú históriu má ťažba zlata a striebra. Jej začiatky sa kladú do r. 1267, keď sa začalo ryžovať zlato z potoka Bocianky a neskôr sa prešlo na podzemnú ťažbu [794]. Najvyšší výťažok zlata bol v 14. a 15. stor., intezívne sa ťažilo ešte v 16. stor. [2170]. V 18. stor. sa už ťažilo len obmedzene a posledný výkaz o ťažbe je z r. 1861 [794]. Postupne sa prechádzalo na ťažbu antimónu (prvé správy o výrobe antimónu sú z r. 1785 [739]) a Fe-rúd, ťažil sa hlavne limonit, ktorý sa zhutňoval v Kráľovej Lehote a Liptovskom Hrádku [872a]. V malej miere sa ťažila aj meď, ktorú spracúvali spoločne s rudou z iných medených baní v kráľovskej huti v Malužinej. Najväčší rozmach mala ťažba Fe-rúd v 18. a najmä v prvej polovici 19. stor. V druhej polovici 19. stor. boli pre vyčerpané zásoby bane na železo postupne opúšťané a r. 1873 zanikla aj huta pri Liptovskom Hrádku [2022].
V chotári obce Nižná Boca sú známe výskyty na Špiglove, v bani Zach a na Fišiarke, žila Helena. Vyskytujú sa tu sideritové žily s tetraedritom a chalkopyritom a kremenné žily so zlatom, antimonitom a ďalšími sulfidmi. Na kremenných žilách sa niekedy vyskytujú aj sulfidy Ni a Co. V starších prácach sa ako lokalita niektorých minerálov uvádza iba Boca, takže sa nedá určiť, či ide o výskyt v chotári Nižnej alebo Vyšnej Boce. Často chýba aj zaradenie jednotlivých minerálov k istému vymedzenému typu mineralizácie (pozn. autora).

a) Sideritová
Žily sú situované v granitoidných horninách [2111], v rulách [318, 730, 751, 1495], sú paralelné [872a] a majú V-Z smer so sklonom až 70° k J, šošovkovitý vývoj s mocnosťou max. do 2 m, väčšinou však menšou. Smerná dížka šošoviek dosahuje niekoľko desiatok metrov [2111]. Výplň tvorí siderit až ankerit s kremeňom a malým podielom chalkopyritu a tetraedritu [318, 1495, 2111], niekedy s barytom, hematitom [1495]. CHA sideritovej rudy z lok. Fišiarka podľa A. Kerpelyiho (1877) in [1763]: FeO 41,81; SiO2 17,74; Al2O3 12,25; MgO 1,14; CO2 26,69; Σ 99.63 hmot.% obsah Fe 32,52 hmot.%. Ruda má v priemere 25-30% Fe, okolo 30% SiO2 a do 1% Mn [2111]. V oblasti Špiglového a Fišiarky bola ruda bohatá na striebro [2483], ktoré pochádzalo pravdepodobne z tetraedritu prítomného na sideritových žilách (pozn. autora).
Ankerit - jeden z hlavných minerálov žíl spolu s kremeňom a sideritom [2111]. Zvyčajne tvorí jemnokryštalické agregáty prerastené s kremeňom a sulfidmi [2760]. Barit - vyskytuje sa vo vrchných úrovniach žíl spolu s limonitom [1406, 1495, 2281], častý bol v bani Besná [2825]. Ďalšie zmienky [2467, 2483].

Hematit - zriedkavý na žilách spolu s limonitom [1495]. Ďalšia zmienka [2467].

Chalkopyrit - zriedkavý [2111], kusový alebo kryštalický na rudných žilách v rulách [751, 2540] spolu so sideritom [2281]. Ďalšia zmienka [2467].

Kremeň - jeden z hlavných minerálov sideritových žíl [2111], preniká cez kryštalický agregát sideritu[1495].

Limonit - sekundárny, vo vrchných častiach sideritových žíl, kavernózny [2281], spolu s barytom a kremeňom [1495], ťažil sa na západnom svahu Fišiarky [1763]. Ďalšia zmienka [2467].

Siderit - jeden z hlavných minerálov na žilách [2111], drobnozrnný, celistvý [1495], husto preniknutý kremennými žilkami [2281], uzatvára masívny a vtrúsený tetraedrit a chalkopyrit [2281]. V pripovrchových častiach zmenený na limonit [1495]. Z lok. Špiglové má obsah Fe 36 hmot.% [1763]. Ďalšie zmienky [730, 1406, 2467, 2483, 2540].

Tetraedrit - zriedkavý [2111], na kremenných žilách [751], spolu so sideritom [1406, 2281, 2571], chalkopyritom [1495, 2281, 2571], pyritom [2540, 2571] a kobaltínom [2571]. Je striebronosný a obsahuje aj zlato [2281]. V tetraedritovej rudnine bol obsah Ag 75 - 120 g, r. 1788 bol obsah Ag 36 g a Cu 3,5 kg [2571]. Ďalšie zmienky [1578, 2467].

b) Zlato-antimonitová
Kremenné žily sú lokalizované v granite [156, 318, 751, 1495], v rulách a svoroch [156]. Majú obdobný charakter ako žily na ložisku Magurka [743]. Hlavnou výplňou žíl je kremeň, z rudných minerálov prevláda antimonit, zlato, pyrit a galenit [743, 1495]. Tieto žily sa intenzívne ťažili pre obsah zlata a neskôr aj antimónu. Vyskytovali sa na lok. Špiglové, Zach, Fišiarka, Helena [2483].
Amalgám striebra [751, 1578], zlata a striebra [318, 2540] - vystupuje vo forme drobných lístočkov a zŕn na kremenných žilách spolu s pyritom a zlatom [318, 751, 2281, 2540]. Ďalšia zmienka [2467].
Antimonit - hlavný rudný minerál kremenných žíl, väčšinou celistvý, masívny, vláknitý, niekedy vtrúsený v kremeni spolu so zlatom [318, 751, 2281, 2540, 2541]. Ďalšie zmienky [739. 743, 794. 1406, 1495, 1578, 2467, 2483, 2571].
Galenit - vtrúsený v kremeni vo forme jemnozrnných agregátov spolu s pyritom a antimonitom [318], tetraedritom, chalkopyritom a zlatom [2281]. Obsahuje striebro [2571]. Ďalšie zmienky [1495, 2467].
Kremeň - hlavný minerál žíl, sivý, celistvý, zlatonosný [979]. Ďalšia zmienka [743].
Pyrit - zvyčajne vo forme XX vtrúsený v kremeni, niekedy usporiadaný v drobných prúžkoch [318], spoločne s tetraedritom, chalkopyritom, galenitom [2281, 2540], zlatonosný [318, 2281]. Niekedy tvorí impregnácie v okolitých horninách [2281]. Ďalšie zmienky [1406, 1495, 2467, 2571].
Witherit - podľa starších údajov je celistvý a lístočkovitý na žilách v žule [318, 2281, 2540, 2571]. Ďalšie zmienky [1406, 2467].
Zlato - vo forme drobných zlatožltých lístočkov a XX vtrúsené v sivobielom a dymovosivom masívnom kremeni [2571] spolu s antimonitom a pyritom [318, 751, 1406], tetraedritom a chalkopyritom [2281, 2540]. Zistilo sa aj v mastencovitej žule v štôlni Wildmann [2571]. Ďalšie zmienky [156, 743, 794, 979, 984, 1495, 1578, 2170, 2467].
V okolí lok. Helena sa robili kutacie práce na Ni-Co-rudy, ktoré sa nachádzali na kremenných žilách [1495, 2281J. Geneticky vzťah k ostatným typom hydrotermálnej mineralizácie je nejasný (pozn. autora).
Gersdorffit - zmienka [1704].
Chalkopyrit - pomerne zriedkavý, vtrúsený vo forme štvorbokých pyramíd a tabuliek v kremeni spolu so smaltínom (skutteruditom), galenitom a pyritom [318, 2281]. Ďalšie zmienky [1406, 1578].
Chloantit - zriedkavý, kusový, s chalkopyritom na kremenných žilách v granite [751]. Ďalšia /mienka [2360].
Kobaltín - zmienka [2571].
Skutterudit (syn. smaltín) - zriedkavý, celistvý, vtrúsený v kremeni spolu s chalkopyritom [318, 751, 1406, 2281, 2540, 2571]. Vyskytoval sa v štôlní Maximilián [2571]. Ďalšia zmienka [2467].

Infiltračná uránová mineralizácia
Anomálne zvýšené obsahy uránu sa vyskytujú v okolí obce na kontakte augitických dioritových porfyritov s karbónskymi sedimentmi. Ide o povrchovo-infiltračný typ mineralizácie bez praktického významu [1710].

Minerály v náplavoch
Kassiterit - ojedinelý výskyt zistený šlichovou metódou v recentných aluviálnych náplavoch severnej časti potoka Bocianka [2955].
Zlato - zistené na starých ryžoviskách pri potoku v Bocianskej doline [794, 872a, 1318].