Nandraž (prevzaté z Kodĕra et al, Topografická mineralógia Slovenska)
obec 6 km na JZ od Jelšavy, okr. Rožňava

Chotár obce leží v Revúckej vrchovine Slovenského rudohoria. Na geologickej stavbe územia sa podieľajú horninové komplexy drnavského súvrstvia gelnickej skupiny (spodný devón), najmä fylity a šošovky vápencov metasomaticky zmenených na ankerit a siderit (Turčocká dolina), rožňavského súvrstvia gočaltovskej skupiny (perm - spodný trias), okrajovo aj horninami meliatskej skupiny gemerika.

Hydrotermálna mineralizácia

a) Sideritovo-kremenno-sulfidická
Na území chotára obce sa vyskytujú rudné žily, ktoré sú severovýchodným pokračovaním rákošských rudných žíl. Patrí sem predovšetkým žilné pásmo Petronella-Elena [196, 872b, 1070, 1095, 1495, 2111 2563, 2600, 2784, 2917, 3014, 3135]. V minulosti sa tu robili banské práce, ktorými sa sledovalo pokračovanie rudných žíl z chotára Rákoš [648, 1095, 2070, 2600, 2917J, dobývala sa meď najmä z oxidačnej zóny [872b, 1763, 2601], železo [730, 2601], ojedinele pyrit. Najbohatšie úseky sú v súčasnosti vyťažené [872b].
Ložisko Elena predstavuje komplex viacerých menších žíl, žiliek [648, 872b, 1097, 1158, 2070, 2111, 2404, 2599, 2600, 2784, 2917, 3135] a impregnačných zón [3135] so smerom V-Z [2111], SV-JZ [1095, 2070, 2917] alebo VSV-ZJZ [872b], so sklonom 60° k JV [872b, 1095, 2917], 40-70° k J [2111, 2784]. Mocnosť žíl je premenlivá, od niekoľkých cm do 1,5-2 m [648, 1095, 1763, 2070, 2111, 2600, 2784, 2917], max. do 16m [2111]. Väčšie žily majú sideritovo-kremennú výplň [648, 872b, 1095, 2070, 2111, 2404, 2601, 2784, 3135] a viažu sa najmä na karbónske epimetamorfované bridlice (fylity) [648, 1095, 1211, 1495, 2070, 2111, 2404, 2601]. Zastúpenie hlavných zložiek na jednotlivých žilách je premenlivé, miestami len sulfidické [2111], žilníkovo-impregnačné zóny sú často kremenno-sulfidické [648, 211 l, 3135], Primárna mineralizácia hydrotermálnych žíl je relatívne fádna [141, 1158, 2674] a sformovala sa počas troch prínosových periód [2111, 3135], v dvoch zrudňovacích etapách [648].
Južne od ložiska Elena-Reményi [872b, 2563] a v ich smernom pokračovaní na V je ešte niekoľko menších rudných žíl obdobného charakteru [872b], bez bližších údajov.
Rudné žily analogického charakteru sa vyskytujú aj v oblasti Skalice pod Bradlom [196, 872b, 1763] a v Mačkovej doline [196, 268, 863, 1763, 2070, 2111], viazané na karbónske zlepence. V žilnej výplni sa vyskytuje siderit, kremeň, pyrit a chalkopyrit [268].

Primárne minerály
Ankerit - podradný [648, 872b, 2070, 2111, 2784, 2917, 3135], tvorí hrubozrnné agregáty a prerastá so sideritom [754], kremeňom a pyritom [2593]. Spolu s kalcitom [2599, 2600, 2601, 3135] v podobe tenkých žiliek priečne preráža sideritovú žilnú výplň. V povrchových častiach žíl je limonitizovaný [196, 754]. Vzniká v najmladšej prínosovej perióde [3135]. Ďalšie zmienky [571, 2404].
Apatit - akcesorický [872b, 2111, 3135].
Arzenopyrit - zriedkavý [648, 872b, 2070, 2111, 2404, 2600, 2601, 2784, 2917, 3135], vytvára drobné, 1-3 cm veľké idiomorfné XX pseudorombického charakteru v iných sulfidoch [1095, 2567].
Barit - akcesorický [1578, 2111, 3135], tvorí jemnotabuľkovité XX s prevládajúcimi tvarmi: {001}, {110}, {011}, a {102} [1520, 2567], často priehľadné, hladké a lesklé [523], so zakrivenými plochami. Prevládajúcim tvarom je {001} [2567].
Bizmutit(?) - akcesorický, presne neidentifikovaný [872b, 2784, 3135].
Galenit - zriedkavý [872b, 2784].
Hematit, odr. spekularit - akcesorický [196, 3135].
Chalkopyrit - jeden z najhojnejších sulfidov [872b, 2070, 2111, 2599, 2601, 2784, 2917, 3135], vypína menšie pukliny v sideritovo-kremenných žilách [648], tvorí žilky, hniezda [1095] a vtrúseniny [1763]. Prevláda v úsekoch žíl s masívnou textúrou [648]. Okolo pyritu a chalkopyritu vznikli v sideritovej výplni náteky chalkantitu a melanteritu [3014]. Štúdium vnútornej stavby chalkopyritových zŕn pomocou TEM [2917]. Ďalšie zmienky [268, 523, 1158, 2404, 2563, 2567, 2600, 2653].
Kalcit - podradný [872b], spolu s ankeritom tvorí priečne žilky v siderite [648, 1095, 2070, 2404, 2600, 2601, 3135] ako vekovo najmladšie [3135].
Kremeň - hojný, miestami prevládajúci spolu so sideritom [872b, 1095, 2070, 2111, 2404, 2567, 2600, 2601, 2784, 3135], tiež s ankeritom a pyritom [2599]. Má bielu aj mliečnobielu farbu [1095, 1577] a vystupuje v dvoch generáciách: kremeň l vytvára v siderite hniezda a sprevádza bežné sulfidy. Kremeň II vypĺňa kataklastické trhlinky v pyrite a pyrotíne [1095]. Miestami spolu s pyritom tvorí samostatné žilky (revír Štefánia-Emília) [648, 1763] alebo sideritovo-kremenné s chalkopyritom [268, 648, 1158, 2111]. Na žilách je vyvinutý aj predsideritový kremeň [3135]. Ďalšie zmienky [268, 523, 1495, 2917].
Magnetit - zriedkavý [648, 872b, 2784, 3135].
Markazit - podradný [648, 872b, 2404, 2784, 3135].
Muskovit, odr. sericit - akcesorický v žilovine [648].
Pyrit - hojný, nachádza sa v podobe idiomorfných aj hypidiomorfných, pentagonálne dodekaedrických a hexaedrických XX [1095] v sideritovo-kremennej žilovine spolu s ďalšími sulfidmi [872b, 2070, 2404, 2599, 2601, 3135], bielym kremeňom a chalkopyritom (štôlňa Reményi), v dutinách kremeňa spolu s meďou, kupritom a limonitom [2563]. Miestami vytvára samostatné žilky (štôlňa Štefánia) [872b, 2784]. Vnútorná štruktúra idiomorfných pyritov študovaná pomocou TEM [2917]. Ďalšie zmienky [268, 648, 2567, 2600).
Pyrotín - v žilovine zriedkavý, vyskytuje sa spolu s ďalšími sulfiďmi [872b, 2070, 2404, 2600, 2601, 2784, 2917, 3135], najmä spolu s pyritom a chalkopyritom [648].
Siderit - prevládajúci, spolu s kremeňom a Cu-sulfidmi tvorí základnú výplň žíl [523,872b, 1495, 1763, 1945, 2070, 2111,2404,2593,2600, 2784, 2917, 3014, 3135]. Vytvára stredne až hrubozrnné, masívne agregáty [648, 1095], miestami v dutinách drobné 5-15 mm veľké romboedrické XX. Vzniká v dvoch prínosových periódach [1095, 3135]. Na východoch rudných žíl je intenzívne limonitizovaný [523, 648, 872b, 1495, 1763, 2404, 2567, 2599, 2601]. Ďalšie zmienky [268. 571, 1158,2111].
Sfalerit - [648].
Tetraedrit - pomerne hojný, sprevádza najmä chalkopyrit [872b, 1095, 2070, 2404, 2601, 2784, 2917, 3135]. V hojnejšom množstve vystupuje na žilách sideritovo-kremenných so sulfidmi [648]. Zriedka obsahuje inklúzie zlata [3135]. V oxidač­nej zóne vznikajú okolo chalkopyritu a tetraedritu povlaky sekundárnych minerálov, najmä melanteritu a chalkantitu [1095]. Ďalšie zmienky [1158. 2111,2599,2600].
Zlato - vzácne, v podobe inklúzií v tetraedrite [3135].

Sekundárne minerály
Na žilách so sideritovo-pyritovo-chalkopyritovou výplňou, najmä v severovýchodnej časti, sa hojne vyskytujú sekundárne minerály v zóne oxidácie [1495, 1763,2070,2404,2601,2653, 2760, 2928, 3014,3135].
Alofán - [3135].
Azurit - vzácny, vyskytuje sa v dutinkách kremeňa, limonitu a karbonátov v podobe snopčekovitých XX, až 6 mm veľkých, prerastených s malachitom a limonitom [2760], Ďalšie zmienky [2600,3135].
Barit - akcesorický, v dutinkách kremennej výplne spolu s kupritom a meďou [2563. 2567]. miestami s uzavreninami chalkopyritu [1520].
Bornit - zriedkavý, vyskytuje sa spolu s covellínom a chalkozínom [648, 2760, 2928, 3135].
Ceruzit (?) - bližšie neidentifikovaný, uvádzaný z banského poľa Angelika, z nižších horizontov oxidačnej zóny [196]. Ďalšie zmienky [3135].
Covellín - akcesorický, spolu s bornitom a chalkozínom [648, 2760, 2928, 3135].
Epsomit - [3135].
Goethit - [648, 1158, 3135].
Halotrichit - [3135]
Chalkanti - pomerne hojný, miestami vytvára spolu s melanteritom nátekové lemy a povlaky okolo zŕn tetraedritu a chalkopyritu [648, 2404, 2917, 2928, 3014]. Na puklinách sa nachádzajú modré XX, na stenách štôlní súvislé kryštalické povlaky [1095, 2070]. Ďalšie zmienky [1158, 2600. 2601, 3135].
Chryzokol - [1495, 2928].
Kaolinit (?) - [3135].
Kuprit - vzácny, tvorí drobné 0,5 mm veľké, lesklé oktaedrické XX prerastené bielymi tabuľkovitými XX barytu, často spolu s meďou [2567]. Ďalšie zmienky [2917, 2928, 3135].
Limonit - prevládajúci a charakteristický pre zónu oxidácie [l96, 1158, 1495, 1763, 1945,2111, 2404, 2563, 2567, 2593, 2600,2601,2917, 2928, 3135], vo vrchných častiach sprevádzaný ďalšími sekundárnymi minerálmi. V dutinách sideritu sa ojedinelé nachádza vo forme drobných šupiniek [3014], Spolu s kupritom, bary tom a meďou vypína dutiny v kremeni [2563].
Malachit - vzácnejší, prerastá s azuritom a limonitom [2760], často v asociácii s ďalšími sekundárnymi minerálmi [523, 648, 1158, 2600, 2917, 3135].
Markazit - zriedkavý, produkt rozpadu pyrotínu [2070, 2601, 3135].
Meď - pomerne hojná, vzorky z tejto lokality patria k najkrajším v SR [141, 2095, 2674]. Tvorí väčšie, masívne pliešky s rozmermi viac ako 10 cm, stromčekovité [141, 1945, 2070, 2404, 2674], vetvičkovité [2567] a konárikovité agregáty [2117, 2563], zhluky tenkých platničiek narastených na celistvom kremeni [1577, 2563, 2567, 2760] alebo výplň na stenách dutín kremeňa v podobe 1-3 mm veľkých, väčšinou deformovaných XX. Pre XX sú typické tvary: {100}, {110}, {111}, [2563, 2567]. Miestami tmeli úlomky kremeňa [2117] a máva povlaky malachitu [1095]. Jeho výskyt dal v minulosti podnet na ťažbu Cu-rúd [2599]. Ďalšie zmienky [523, 648, 737, 1158, 1216, 2111, 2328, 2600, 2784, 2917, 2928, 3135].
Melanterit - málo zastúpený, vzniká rozkladom chalkopyritu a tetraedritu, spolu s chalkantitom tvorí na nich povlaky [1095, 2070] a mení sa na limonit [2070]. Na stenách starých štôlní vytvára pekné, zelené až hnedo sfarbené kvaple alebo nátekové a kompaktné agregáty, ako aj povlaky ihličkovitých XX [2928]. Ďalšie zmienky [648, 2404,2600,2601,3135].
Mn-oxidy - akcesorické v podobe dendritických povlakov [648, 3135], bližšie neidentifikované.
Psilomelán - akcesorický [754].
Sadrovec - vzácny, vystupuje v podobe bielych kryštalických agregátov [648, 1095, 2917, 3135].
Tenorit - [2928, 3135].

b) Žilná kremenno-ankeritovo-hematitová
V oblasti Kopercín, na V od obce, na hranici s chotárom Jelšavy , sú v horninách spodného triasu drobné hydrotermálne žilné výskyty s kremeňom, hematitom a ankeritom, ktorých indície sa dajú sledovať až ku kóte Tri peniažky pri Jelšave [872b, 2070]. Sleďujú štruktúry popaleogénnej tektoniky a prestupujú horniny gelnickej a meliatskej skupiny [643]. Ankerity, ktoré vystupujú vo fylitoch gelnickej skupiny, tvoria miestami šošovky s mocnosťou do 1m [643]. Na výchoďoch týchto šošoviek sa robili v minulosti banské práce [2070].

c) Ortuťová
V chotári obce sa vyskytujú indície Hg-mineralizácie [2663a], bez bližšej identifikácie minerálov, ako impregnácie tektonických brekcií [643].

Sedimentáma Fe-mineratizácia - ložisko Bradlo
Na severnom hrebeni kóty 756 - Bradlo, 1 - 1,5 km na S od obce sa nachádza lož. Bradlo, jedno z najväčších ložísk sedimentárnych hematitových rúd na juhozápadnom okraji Spišsko-gemerského rudohoria [872b, 2674,2928a]. Hematitová mineralizácia sa viaže na súvrstvie verfénskych (seiss) sľudnatých bridlíc a pieskovcov striedajúcich sa s červenými ílovitými bridlicami a preplástkami rádiolaritov obohatených hematitom [41, 47, 259, 268, 872b, 1561, 2111, 2411, 2423, 2426, 2674, 2784,2878a, 2928a] meliatskej skupiny. Ložisko hematitových rúd má podobu vrstevnatej šošovky [872b, 2111] so smerom V-Z, sklonom 50-60° k J [872b, 1561,2111] a mocnosťou 16-25 m [872b, 2111], max. do 50 m [2928a]. Styk ložiskových polôh je proti podložiu tektonický [41, 2111,2784].
Mineralizácia ložiska sa priraďuje k sideritovo-leptochloritovo-hydrogoethitovej formácii juhogemeridnej zóny [2928a], k stratiformnému typu [2878a]. Považuje sa za sedimentárne ložisko [41, 47, 268, 1561, 2423, 2425, 2760, 2784, 2928a]. Sedimentácia prebiehala v koloidnom stave [268, 1561], mala rytmický charakter na čo poukazujú páskované, jemnovrstevnaté [41, 47, 259, 280, 2111, 2784, 2928a] a oolitické textúry [2111, 2928a], ako aj hojnosť klastického materiálu [2111]. Keďže v komplexe rudonosných hornín vystupujú aj telesá diabasov, niektorí autori [863, 2599, 2600] považujú mineralizáciu ložiska za efuzívno-sedimentárnu alebo za ekvivalent sideritových žíl Spišsko-gemerského rudohoria.
Lavice hematitových rúd miestami prerážajú nepatrné kremenno-spekularitové epigenetické žilky, so vzácnym pyritom, ako výplň trhlín [268, 872b, 2111]. Oxidačné procesy značne postihli povrchové časti ložiska [268]. Mineralizácia je permského [863, 2423], spodnotriasového [259, 268, 280, 571, 2111, 2411, 2426,], až strednojurského veku [2928a].
Ložisko bolo detailne preskúmané a jeho zásoby dosahujú až 5 mil. t železnej rudy, ale pre vysoký obsah SiO2 a nevyriešenú technológiu sa neťažia [872b, 2111]. CHA rudniny: SiO2 39,06-70,64; TiO2 0,25-0,45; Al2O3 3,04-8,51; FeO st. -0,31; Fe2O, 20,34-42,76; MnO 0,46-1,92; P2O5 0,08-0,41; CaO 0,68-1,31; MgO 0,62-2,03; CO2 0,36-0,39; S 0,56-0,70; H2O do 110°C 0,08-0,67; H2O nad 110 °C 1,57-3,01 hmot.% [268]. Ďalšie CHA [41, 872b, 2111, 2928a]. Zastúpenie stopových prvkov - SAskv [268].
Apatit - vzácny, v podobe drobných, nepravidelne roztrúsených zŕn a zhlukov, vznikol rekryštalizáciou mikrokryštalickej odr. kolofánu [268], ako aj klasticky [41, 268].
Dolomit - zriedkavý, vyskytuje sa prevažne vo vrchných častiach ložiska [41, 1561].
Hematit - prevládajúci, vystupuje vo viacerých formách. Tvorí disperzné, jemne rozptýlené, nepravidelné alebo elipsoidné útvary [41, 268] a zhluky [1561] submikroskopických rozmerov, s veľkosťou max. do 0,003 mm, často spolu s kremeňom [41, 1561] alebo chalcedónom [1561]. Vzácne sa vyskytuje v podobe drobných šesťuholníkových XX, lokálne ako odr. spekularit, ktorý vznikol rekryštalizáciou disperzného hematitu [268, 1561]. Zastúpenie stopových prvkov - SAkv [268]. Ďalšie zmienky [47, 86, 259, 280, 872b. 1158,2111, 2674, 2760, 2784, 2928, 2928a].
Chlority - klastické, bližšie neidentifikované [41, 268].
Kaolinit - vzácny, identifikovaný orientačne pomocouDTA[1561, 2111].
Kremeň - hojný, spolu s hematitom charakteristický komponent mineralizácie [41, 268, 1561]. Vyskytuje sa ako klastická zložka aj primárny vo forme zŕn a agregátov s dlaždicovitou štruktúrou a hojnými inklúziami hematitu. Primárny kremeň vzniká rekryštalizáciou gélov. Vzácne spolu s primárnym kremeňom sa miestami vyskytuje odr. chalcedón. Vytvára špirálovité útvary a pokladá sa za produkt prechodu SiO2 z amorfného stavu do obyčajného kremeňa [268]. Ďalšie zmienky [259].
Leptochlority - základný komponent hematitovej rudniny [268, 1561, 2111, 2760, 2928a]. Z nich boli identifkované chamosit [2111] a thuringit. Vystupujú ojedinelé v slabučkých polohách ako guľovité alebo elipsoidné ooidy, s veľkosťou od 0,001 do 0,04 mm, hnedej, žltohnedej alebo žltozelenkastej farby [268], oddelene od hematitu [1561], častejšie spolu s limonitom. Optická identifikácia [268]. Ďalšie zmienky [2111].
Limonit - pomerne častý, uvádzaný aj pod názvom hydrogoethit [2928a]. Podieľa sa na stavbe leptochloritových ooidov, v ktorých tvoria jadro, zriedkavejšie sú samostatné limonitové ooidy. Ich genéza nie je doriešená [41, 268]. Hojne sa vyskytuje aj ako sekundárny v zóne oxidácie [41, 268, 1561].
Magnetit - akcesorický [2111].
Muskovit - akcesorický, klastického pôvodu [41, 268], aj ako odr. sericit, vytvára v rudnine bielo sfarbené pásiky ílovitého vzhľadu. Identifikovaný pomocou RTG [268].
Psilomelán - sekundárny, tvorí zhluky a povlaky [268] v oxidačnej zóne ložiska spolu s wadom [268, 1561].
Pyrit - sporadický ako idiomorfné zrná v polohách hematitu [268).
Siderit - [2928a].
Ti-minerály - klastické, premenené na leukoxén [41. 268].
Turmalín - klastický [41, 268].
Wad - sekundárny, obdobného charakteru ako psilomelán, s ktorým sa vyskytuje v oxidačnej zóne ložiska [268, 1561]. Zastúpenie stopových prvkov - SAskN [268].
Zirkón - vzácny, klastický [268].
Živce - vzácne, klastické, často sericitizované [268].

Doplnok (Ďuďa SLOVENSKÉ MINERÁLY - encyklopedický prehľad)
Anilit – Ako mikroskopické lemy okolo zŕn djurleitu sa nachádza na lokalite v asociácii s chalkozínom (Ďuďa-Ondruš, 1992).
Djurleit – Jeho makroskopické agregáty v asociácii s anilitom opísali na lokalite Nandraž (Ďuďa-Ondruš, 1992). Je zrnitý, anilit tvorí okolo neho jemné lemy.
Chalkantit - Jeho modré kôry, kvaple a náteky sú známe z viacerých lokalít Slovenska. V ostatnom čase sa pekné priečne vláknité výplne puklín hrubé až do 2 cm našli na lokalite Nandraž a Rákoš (Miškovic, Ic), menej častý je na lokalite Dubník a Zlatá Baňa (Ďuďa, 1985).
Wroewolfeit - Nie jednoznačne ho ako povlaky po anilite a djurleite na lokalite Nandraž opísali Ďuďa-Ondruš, 1992.