Klenovec (prevzaté z Kodĕra et al, Topografická mineralógia Slovenska)
obec 4 km na ZSZ od Hnúšte, okr. Rimavská Sobota

Chotár obce sa rozprestiera v Klenovských vrchoch v západnej časti Slovenského rudohoria. Jeho územie je budované biotitickými granodioritmi až kremennými dioritmi, svormi, pararulami a migmatitmi veporického kryštalinika.

Minerály hornín
Granáty - porfýroblasty v okruhliakoch granatických svorov, bližšie neidentifikované, v koryte Čerešňového potoka na SZ od obce [1398].
Klinozoisit - vytvára lemy na XX ortitu [806].
Magnetit - porfýroblasty v okruhliakoch granatických svorov spolu s granátmi [1398].
Ortit - v širšom okolí obce v granitoidných horninách [2928], pararulách, amfibolitoch aj migmatitických pegmatitoch [142] spolu s klinozoisitom. Vznikol ako produkt predalpínskeho pegmatitového štádia magmatizmu a autometamorfných procesov. Opísaný bol na severnom svahu Cisárskej hole (852) 5 km na SZ od obce, 3,5 km na Z od osady Ráztočné. Maximálna koncentrácia sa pozorovala na JZ a ZJZ od kóty 584,3 [806]. Ďalej sa vyskytuje v kameňolome 1,5 km od osady Ráztočné a 5 km na SZ od obce, kde sa viaže na biotitové šmuhy v granodioritoch [810]. Vytvára tmavohnedočervené až hnedočierne stípčekovité XX veľkosti 2-4, ojedinelé 10 mm. Identifikovaný pomocou RTG, DTA. Chemické zloženie - CHA: SiO2 31,2; Al2O3, 17,90; Fe2O3 18,43; MgO 0,64; CaO 10,62; TR (prvky vzácnych zemín) 16,24; H2O 3,93; Σ98.96 hmot.%. Kvalitatívne stanovenie prvkov cériovej a tóriovej skupiny pomocou aktivačnej analýzy: La 2,16-2,52; Ce 7,96-9,21; Nd 4,88-5,75; Sm 0,22-0,283; Eu 0,014-0,024; Tb 0,044-0,046; Sc 0,013-0,018; Th 1,42-1,46 hmot.%; SAskv [806].

Minerály alpskej paragenézy
Vyskytujú sa v širšom okolí obce, kde boli v trhlinách metamorfitov nájdené idiomorfne vyvinuté XX záhnedy a krištáľu v asociácii s plochými tabuľkami a sférolitickými agregátmi chloritov a drobnými XX albitu

Hydrotermálna kremenno-sulfidická mineralizácia
Slabé impregnačné zrudnenie s pyritom, pyrotínom a chalkopyritom bolo nafárané v krátkej prieskumnej štôlní asi 800 m na V od obce na západnom brehu potoka asi 100 m na J od kóty 399,2. Na stenách štôlne boli nájdené výkvety sadrovca a limonitu[1394].
Hydrotermálna žilná mineralizácia bola zistená aj v malom opustenom lome severovýchodne od obce. Drobnozrnný vápenec s flogopitom a steblovitým tremolitom je tu prenikaný žilkami kremeňa s pyritom a vzácnejším sfaleritom [1398].
Najvýznamnejšie hydrotermálne kremenno-sulfidické ložisko v chotári obce bolo otvorené štôlňou Július, ktorá sa nachádza asi 800 m na JZ od najjužnejšej časti obce a 250 m na SZ od samoty Medené. Juhovýchodné pokračovanie možno sledovať na svahoch nad Medeným, kde je zachovaných niekoľko málo zreteľných šachtíc. Banská miera na toto ložisko bola udelená asi r. 1840. S prestávkami sa tu pracovalo r. 1887 a r. 1906, keď bolo ložisko opustené. Mineralizácia na ložisku pravdepodobne vznikla metasomatózou šošoviek vápencov hydrotermálnymi roztokmi, ktoré prenikali pozdĺž poruchového pásrna SV-JZ smeru. Zrudnenie pokračuje vo forme žilníkov a impregnácií do okolitých migmatitizovaných biotitických pararúl [1394] a granatických svorov [2241]. Zrudnenie na ložisku sa vyvíjalo vo dvoch prínosových periódach. Staršia je zastúpená len náznakovo nepatrným množstvom Co-arzenopyritu, kým prevažná časť primárnych minerálov na ložisku patrí hlavnej - druhej prínosovej perióde [1394]. Podlá starších záznamov obsah Au v rude dosahoval 16 g/t, obsah Ag 21 g/t [1361]. Ložisko je alpínskeho veku [1394]. Mohlo vzniknúť aj injekciou kyzov odštiepených od hypotetickej bázickej vyvreliny [2241], Ďalšie zmienky o ložisku [141,730, 1049, 1398, 1937a, 2715a].

Primárne minerály
Ankerit - [1394].
Arzenopyrit - vznikol v staršej, nepatrne zastúpenej prínosovej perióde. Vytvára 1-3 mm veľké dipyramidálne XX [751, 1394, 1598, 2054, 2542], najmä v brekciovitom silikátovom karbonáte. Vyznačuje sa zvýšeným obsahom kobaltu. Arzenopyrit mladšej prínosovej periódy je často prítomný v kremennej žilovine [1394].
Boulangerit - vzácny v karbonátových žilkách pretínajúcich hydrotermálne vybielené a prekremenené pararuly. Jeho tenké ihlicovité a steblovité, 2 - 5 mm dlhé, olovenosivé agregáty metasomaticky zatláčajú karbonáty [1394, 1396].
Dolomit - [1394].
Fluorit - vzácne fialové povlaky na puklinách v kryštalických vápencoch [1394].
Chalkopyrit -  rozptýlený vo všetkých typoch rúd vo forme alotriomorfných zŕn. Je jedným z najmladších minerálov a zatláča ostatné sulfidy [1394]. Identifikovaný pomocou RTG, zastúpenie stopových prvkov - SAskv [1396].
Jamesonit - 2 - 3 mm veľké zrná vtrúsené spolu s chalkopyritom v kremeni. Cínovobiely, po navetraní čierny s modrými nábehovými farbami. Celistvý aj vláknitý [1394,1396]. Vznikol metasomatickým zatláčaním hydrotermálne rozloženého pyrotínu. Identifikovaný pomocou RTG, zastúpenie stopových prvkov - SAskv [1396].
Kalcit - výplň drúzových dutín v kremennej žilovine [1394].
Kremeň - hlavná nerudná zložka žiloviny na ložisku. Vzácne XX veľkosti 2 - 5 mm sa vyskytujú v drúzových dutinách [1394].
Klinochlór, odr. leuchtenbergit - číre, slabozelenkavé, radiálne lúčovité agregáty metasomaticky zatláčajúce kalcit [1394].
Markazit - hojné pyritovo-markazitové agregáty vznikli premenou pyrotínu v hydrotermálnom štádiu v dôsledku prínosu síry [1394].
Pentlandit - vzácne plameňovité odmiešaniny v pyrotíne [1394].
Pyrit - zastúpený vo dvoch generáciách. Starší - pyrit I spolu s markazitom vytvára sieťovité alebo bunkovité agregáty, vznikajúce hydrotermálnou premenou pyrotínu. Mladší - pyrit II - je idiomorfne obmedzený a vznikol rekryštalizáciou pyritovo-markazitového agregátu po úplnom zatlačení pyrotínu [1394]. Maximálne obsahy Au a Ag dosahujú v pyrite 4,9, resp. 12 g/t [2241]. Zastúpenie stopových prvkov - SAskv [964]. Ďalšie údaje: Hvhn 1362 kg/mm2 [667].
Pyrotín - najhojnejší a najstarší sulfidický minerál, jeho tombakovohnedé zrnité agregáty vypínajú nepravidelné priestory po zatlačených karbonátoch. Väčšinou býva premenený na zmes sekundárneho pyritu a markazitu. Posledným štádiom hydrotermálnej premeny je jemnozrnný agregát pyritu a markazitu so slučkovitou textúrou a reliktmi pyrotínu [1394].
Sfalerit - čiernohnedé zrnité agregáty do 5 mm veľké spolu s kremeňom v rekryštalizovanom karbonáte, často v asociácii s pyritom II [1394].
Tetraedrit - alotriomorfné zrná zatláčajúce karbonáty, menej často pyrotín a produkty jeho rozkladu. Vyznačuje sa nízkym obsahom Hg [1394] a As [2054], zvýšeným obsahom Bi a stopovým obsahom Au [1394].
Zlato - mikroskopické, vzácne [1394]. Obsah Au v žilovine podľa starších písomných údajov dosahoval 16 g/t [1361]. Vysoké obsahy Au sa zrejme viazali na prímes v sulfidoch (pozn. autora).

Sekundárne minerály
Alofán - [1394].
Azurit - vzácny, vyskytuje sa spolu s chryzokolom a malachitom [1394].
Covellit - [1394].
Erytrín - ružovobiely, vytvára poprašky a nálety vznikajúce recentne zvetrávaním Co-arzenopyritu [1394].
Goethit - šedé celistvé agregáty zatláčajúce pyrit a markazit [1394].
Chalkantit - ojedinelé kôrovité nátekové agregáty na haldovom materiáli [1394].
Chryzokol - [1394].
Jarosit (?) - bližšie neidentifikovaný [1394].
Kalcit - sintre, nálety a kvaple bielej a ružovkastej farby [1394].
Limonit - bežné kvaple v štôlní Július a nálety a kôry na haldovom materiáli [1394].
Malachit - nálety, povlaky a kôry, vzácne hodvábne lesklé vejárovité agregáty, vznikajúce rozkladom chalkopyritu a tetraedritu [1394].
Sadrovec - povlaky a jemné ihličkovité agregáty na haldách, bežný produkt kyzového zvetrávania [1394].

Magnezitovo-mastencová mineralizácia
V údolí asi 1100m na ZSZ od kóty Ostrá [1012] sa vyskytuje mastencové ložisko viazané na reakčno-metasomatickú okrajovú zónu serpentinitového telesa [1368, 1427, 2576, 2674]. Serpentínovo-mastencová šošovka, mocná asi 8 m, sa nachádza v migmatitizovanom granátovom svore [1368].
Aktinolit - až 3 cm dlhé stebla v mastenci [1368, 2576].
Antigorit - šupinky v serpentinite, dosahujúce v priemere 0,08 mm [1368].
Feromagnezit (breunnerit) - veľké hnedé zrná v serpentinite [1368].
Chlority - bližšie neidentifikované [2576].
Mastenec - šupinkovitý [1368, 2576].
V údolí na JZ od kóty 466 pri osade Ráztočné sú v biotitickom granite vyvinuté mylonitové pásma s chloritickými bridlicami, ktoré sa pokusne ťažili ako mastencová surovina v r. 1949-1950. Bridlice vznikli kinetickou metamorfózou bez podstatnejšieho prínosu Mg, pri ktorej došlo k chloritizácii biotitu a sericitizácii živcov [1369].

Minerály v náplavoch
V aluviálnych náplavoch z okolia obce sa pri šlichovej prospekcii zistili vysoké obsahy scheelitu [2715] a zlata [791,2715].

Doplnok (Ďuďa SLOVENSKÉ MINERÁLY - encyklopedický prehľad)
Dravit - V pegmatitových a kremenných žilkách v okolí Klenovca a pod. Prizmatické (Drnzíková-Mandáková, 1982).
Foitit - (Broska et al. 1999)
Monazit-(Ce) - Je akcesorický v mnohých granitoch pri Klenovci.
Ripidolit - Častý je v puklinkách žíl alpského typu v asociácii s adulárom a kremeňom v horninách kryštalinika Veporíd (lokalita Klenovec).