Dúbrava (prevzaté z Kodĕra et al, Topografická mineralógia Slovenska)
obec 9 km na JZ od Liptovského Mikuláša, okr. Liptovský Mikuláš

Chotár obce sa rozprestiera na severných svahoch západnej časti Nízkych Tatier a v strednej časti Liptovskej kotliny. Územie chotára je budované granitoidnými horninami s enklávami kryštalických bridlíc plášťa (ďumbierske antiklinórium) a migmatitmi, lemované obalovými sériami mezozoika, krížňanským a chočským príkrovom. Tektonická depresia Liptovskej kotliny je vyplnená sedimentmi centrálnokarpatského paleogénu.

Hydrotermálna mineralizácia
Dúbravské rudné pole je značne rozsiahle a nachádza sa nielen v chotári obce, ale zasahuje aj do chotárov obcí Ľubela, Lazisko a Liptovské Kľačany. Vlastné ložisko leží asi 6 km na J od obce.Rudné pole Dúbrava je jedným z najvýznamnejších na Slovensku a svojou produkciou predstavuje najväčšie antimonitové ložisko v SR.
Začiatky baníctva zameraného pôvodne na vyhľadávanie zlata sa datujú od 13. stor. [929, 984]. Koncom 17. stor., ale najmä v 18. stor. nastáva oživenie a rozkvet baníctva celej oblasti Nízkych Tatier, vyhľadávanie a ťažba antimonitových rúd [277, 598, 720, 929, 984, 2022]. Obnovenie banských prác nastalo po r. 1806 [730, 1382] a s prestávkami sa ťaží dodnes [1398, 2868a]. Dór. 1947 sa ťažili len také rudy, z ktorých sa dal získať koncentrát s kovnatosťou viac ako 40 % Sb. Kvalita koncentrátov s obsahom 54,12 % Sb dosahuje svetové parametre [984].
Rudné pole má charakter mohutnej rudonosnej zóny so smerom SSZ-JJV, širokej od 700-800 m do 1500 m, 4 -5 km dlhej s generálnym sklonom na V. Hlavný ložiskový pás je reprezentovaný systémom žíl a odžilkov, ktoré sa delia na: východnú skupinu s ložiskovými revírmi Kamenisté a Píla, centrálnu skupinu a západnú skupinu v doline Chabenec a Kľačianka. Centrálna skupina (hlavný ložiskový pás) je líniou ľubeľského prešmyku rozčlenená na dva tektonické bloky: 1. ľubeľský blok v severnej časti ložiska zasahujúci až po styk s obalovým mezozoikom, 2. centrálny blok tvorený exploatačnými revírmi (od S k J): Dechtárka, Rakytová, Predpekelná, Matošovec a Ostredok. Vertikálny rozsah banských prác je asi 370 m, od 1300 m n. m. do 930 m n. m. [381, 872a, 1576, 1613, 1614, 2111, 2699, 2806, 2868a, 2985a, 3037]. Dúbravská rudná zóna neprechádza cez hlavný hrebeň na južné svahy Nízkych Tatier [141, 227, 1327, 1613, 2111, 2868a].
Horniny nízkotatranského varískeho plutónu, v ktorých sa rudné žily nachádzajú, boli intenzívne porušené, následkom čoho vznikol systém zlomov a puklín [2868a]. Rudné žily sú vyvinuté v zónach intenzívnej mylonitizácie v smere SSZ-JJV so sklonom nad 50° na SV. Vznik rudných žíl bol sprevádzaný intenzívnou hydrotermálnou premenou žul. Pri týchto premenách vznikajú viaceré minerály ako albit, epidot, hematit, kalcit, pyrit, sericit a kremeň, ktorý prevláda v tesnej blízkosti rudných žíl [227]. Hlavné žily s antimonitovou mineralizáciou smeru S-J sú sprevádzané rojom diagonálnych žiliek a sú lokalizované v granitoidoch. Najkvalitnejšie masívne Sb-rudy sa nachádzajú v miestach prieniku hlavných žilných štruktúr s diagonálnymi a sperenými žilami [227, 381, 1327, 2868a]. Na pásy migmatitov smeru VZ sú viazané kremenné žily so scheelitovou mineralizáciou, ktoré majú strmý sklon na J [381, 2144, 2868a]. Na V od rudného poľa Dúbrava antimonitová mineralizácia mizne, na Z od nej je systém žíl smeru V-Z končiaci na bielovodskom zlome [381]. Mocnosť žíl kolíše od niekoľkých cm do viac ako l m [2111, 2868a]. V ložiskovom revíri Ľubeľská, nachádzajúcej sa na západnom svahu Dechtárky (kóta 1209), sú veľmi zložité tektonické pomery. V tomto úseku sú žily Starecká, Ľubeľská [2928a], Alexander, Michal a Strieborná s väčším výskytom tetraedritovej mineralizácie. Smer žíl je S-J so sklonom 64-66° na V [2445] alebo 40-55° na V [720, 1327].
V ložiskovom revíri Dechtárka hlavný význam majú žily Ignác, Juraj a Tereza smeru S-J so sklonom 20-25° na V, výnimočne 30° na JV [ 1327, 2111] a menlivou mocnosťou. Vývoj sperených puklín v tomto úseku sa prejavil max. v nadloží Hlavnej žily. Známe žily majú malý dtžkový rozsah. Najdlhšia je žila Bielopotocká podložná. Väčšina menších žíl, ako sú napr. Viktória, Nádej, Bôhmer, tvorí výplň sperených puklín v smere V-Z [720-1327].
Rozhranie revíru Dechtárka a Predpekelná je tvorené veľkou prešmykovou líniou V-Z smeru, v jej nadloží pokračuje rudná žila Hlavná [1327, 2868a] ďalej na juh. V nadloží tejto žily sú sperené pukliny - rudné žily Jozef, Klára, Západná, Nádej a i. so sklonom 20-35° na J.
V ložiskovom revíri Matošovec sú rudné žily obdobného charakteru ako v revíroch Dechtárka a Predpekelná [1327].
V revíri Ostredok žily pomaly vyznievajú [1327], majú smer S-J a miernejší sklon [682]. V celej ložiskovej oblasti sa vyskytujú dva typy mineralizácie: kremenno-scheelitová a antimonitová, ktoré predstavujú dve samostatné, vekovo i látkovo odlišné etapy mineralizácie [2868a]. V 1. etape, staršej, vznikla W-mineralizácia v podobe kremen-ných žíl so scheelitom, lokalizovaná v migmatitoch, aj ako impregnácie a zhluky kryštálov s veľkosťou cm. Tieto zóny majú smer V-Z, so sklonom30° na J, s krátkou smernou dížkou a malou mocnosťou. Sústreďujú sa najmä v ložiskových úsekoch Predpekelná a Matošovec [2715, 2716, 2868a]. Predpokladá sa, že ide o vysokotermálny vznik, odlišný chemizmus hydroterm a značný vekový odstup oproti mladšej Sb-mineralizácii. Pravdepodobne vznikli polygénne [2868a].
Druhá mladšia Sb-mineralizácia vytvára mohutné žily a žilné pásma v granitoidoch, menej impregnačno-žilníkové zóny. Oba morfologické typy Sb-mineralizácie sú geneticky i vekovo rovnocenné. Sb-mineralizácia vznikla v štyroch prínosových periódach: 1. pyritovej, 2. antimonitovej, 3. tetraedritovej (Cu-Sb-mineralizácia), 4. barytovej (Ba-Fe-mineralizácia) [2868a]. Pokladá sa za nízkotermálnu [227, 682, 929, 1516, 2135, 2868a, 2985a]. Niektorí autori vyčleňujú aj periódu kar-bonátovú, mladšiu ako perióda pyritová [682, 929]. Tiež sa predpokladá vznik samostatnej As-Au-kremennej formácie, Sb-W-Hg a barytovo-sulfidickej formácie [2720]. Sb-mineralizácia sa priraďuje k formácii kremenno-zlato-antimonitovej [2874b, 2928a].
Zonálnosť nie je dostatočne preskúmaná [929, 2868a]. V južnej časti je viac pyrotínu a arzenopyritu pyritovej periódy [2868a], sulfosolí a chalkopyritu [929], v antimonite je zvýšený obsah Fe, Mn, Ti, Ni, Cu. V severnej časti ložiska sa väčšmi uplatnili mladšie periódy mineralizácie - tetraedritová a barytová, v antimonite je zvýšený obsah As, Ag [2868a] a Hg [929]. Vek nie je jednoznačne dokázaný: je varísky [1613, 1614, 2879], alpínsky [2868a, b, c], varísky aj alpínsky [628, 720, 929]. Kvalita rudnej výplne je premenlivá. Po roku 1945 kolísal obsah Sb v ťaženej rude od 3 do 5 % Sb, v súčasnosti obsahuje ťažená ruda 1,3 - 1,5 % Sb. Obsahy Au sú 1,0-2,8 g/t [2111], obsah Ag dosahuje 14 g/t, v minulosti dobývaná ruda obsa­hovala 3 g/t Au a až 6300 g/t Ag (ústne oznámenie J. Michálek). Obsah As dosahuje 0,1-0,2 hmot.%, Pb, Zn, Cu stotiny percenta [2111]. Obsah Se v koncentráte rudniny dosahuje 18 g/t [53].
Ďalšie geologické a metalogenetické údaje: [1082, 1789, 2144, 2388, 2715a, 2720, 2805, 2855, 2875, 2905a, 2928a].

Primárne minerály kremenno-scheelitovej mineralizácie
Argentit(?) - zriedkavý, bezpečne neidentifikovaný v podobe uzavrenín v pyrotíne [2868a].
Bizmutit - vzácny ako inklúzie v pyrite [2719].
Hematit - pomerne hojný, na puklinách kremenných žíl vo forme lístkovitých zŕn [2719]. Spolu s pyritom, pyrotínom a magnetitom zatláča scheelit [2868a]. Identifikovaný opticky v odrazenom svetle [2719, 2868a].
Chalkopyrit - častý, tvorí inklúzie v pyrite [2718, 2719], identifikovaný opticky v odrazenom svetle [2719, 2868a] a pomocou EMA [2719].
Chlority - akcesorické, bližšie neidentifikované, na okraji kremenno-scheelitových žíl vytvárajú reakčné lemy spolu s XX pyritu [2718, 2719].
Kremeň - prevládajúci, mliečnobiely, sivý, miestami priezračný v podobe žiliek spolu so scheelitom, pyritom, na okrajoch žíl spolu s chloritmi, hematitom, biotitom, živcami, kalcitom a dolomitom [2715, 2716, 2719, 2868a]. Po okrajoch zubovite do seba zapadajúcich zŕn vystupuje rekryštalizovaný kremeň [2868a]. Zastúpenie stopových prvkov stanovené pomocou - SAskv [2868a].
Magnetit - zriedkavý, spolu s hematitom [2868a].
Ni-sulfid(?) - presne neidentifikované uzavreniny v pyrotíne [2868a].
Pyrit - hojný, vytvára alotriomorfné a hypidiomorfné, silne kataklázované agregáty, miestami spolu s pyrotínom [2868a]. V kremeni je zastúpený vo forme hexaedrických XX a hniezd veľkých do niekoľkých cm [2719]. Analýzy pomocou EMA a optická identifikácia zistili inklúzie bizmutínu a chalkopyritu [2719]. Zastúpenie stopových prvkov sledované pomocou SAskv a SAkv [2868a], mikrochemicky je od pyritu antimonitovej etapy odlišný zvýšeným obsahom Ni a Čo a zníženým obsahom As, Pb, Sb a Cu. Obsah Au stanovený pomocou AAS v pyrite dosahuje 0,038 ppm [2868a].
Pyrotit - častý, v podobe inklúzií v pyrite a nepravidelných zŕn spolu s chalkopyritom, argentitom(?) a Ni-sulfidom(?), identifikovaný pomocou EMA a opticky v odrazenom svetle [2868a].
Scheelit (E. Ralbovský, J. Kristín, 1975 [1924]) prvý raz uvádzaný ako podradný až akcesorický, bez bližšej charakteristiky [1924], neskôr zistený v prekope štôlne Rakytová [2715]. Vyskytuje sa v žilkách bieleho kremeňa vo forme izometrických zŕn [2715, 2718, 2719, 2868a], v zhlukoch XX do veľkosti 1 cm v drúzových dutinkách a na puklinách žiliek [2715] s vyvinutými tetragonálne dipyramidálnymi tvarmi, značne porušenými a korodovanými [2868a]. Vytvára aj tabuľkovité [2719] a nepravidelné agregáty [2715] v asociácii s pyritom, hematitom a chloritmi [2718, 2719, 2868a]. Mikroskopicky obsahuje inklúzie pyrotínu, magnetitu, bizmutínu, chalkopyritu a argentitu (?) [2868a]. Genéza sa vysvetľuje rozlične: považuje sa za produkt vyššieteplotných hydrotermálnych procesov [835, 2868a], produkt stratiformnej Sb-W-Hg-mineralizácie [2716, 2720], je polygénny [2718, 2868a]. Chemické zloženie: orientačná chemická analýza pomocou EMA [2719, 2868a], zastúpenie stopových prvkov - SAskv [2719], stanovenie obsahu vzácnych zemín cériovej skupiny [835, 2719, 2868a]. Identifikovaný pomocou RTG [2719, 2868a], ultrafialového svetla [2715, 2719, 2868a], opticky v prechádzajúcom [2719] i v odrazenom svetle [2868a].
Zlato - sporadické, drobné pliešky s rozmermi do 0,5 mm [2868a].

Primárne minerály antimonitovej mineralizácii
Ankerit - zriedkavá zložka žiloviny, opisovanýv často ako ankeritický karbonát [720, 929, 2111, 2674] alebo dolomitický karbonát [1614]. Zrejme ide o Fe-dolomit (pozn. autora). Často máva ružovkastú alebo žltkastú farbu, oxidáciou hnedne [720]. Ďalšie zmienky [227, 872a, 1158, 2699, 2826].
Antimón - zriedkavý, vo forme drobných nepravidelne obmedzených alebo izometrických inklúzií v antimonite na úseku Predpekelná (žila Elena) [1924, 2868a, b]. Identifikovaný pomocou EMA a opticky v odrazenom svetle [2868a, b].
Antimonit - základná zložka žiloviny, nositeľ priemyselne významnej koncentrácie Sb [318,682, 685, 688, 720, 751, 929, 984, 1047, 1082, 1158, 1318, 1398,1406,1613, 1614,1924,2095,2111, 2281, 2445, 2467, 2470, 2540, 2541, 2571, 2674]. Tvorí ihličkovité, stípčekovité, steblovité [682, 720, 2868a, b, c] a tabuľkovité [318, 2281] XX s veľkosťou do 1 - 1,5 cm (štôlňa Ignác a Juraj) v dutinkách a puklinkách, aj impregnácie v sivočiernom kremeni [720, 929, 2868a, b, c] a v okolitých horninách [227, 929, 2540, 2571, 2868a]. Najrozšírenejšími tvarmi XX sú kombinácie tvarov {110}, {010}, {111}, {121} aďalšie [720]. Miestami tvorí radiálne lúčovité a tabuľkovité agregáty a povlaky na puklinách žíl a hornín [929, 2540, 2571, 2868a, b, c]. Bežne vystupuje vo viacerých morfologických typoch agregátov: 1. zrnitý, 2. steblovitý a 3. liaty [720, 682, 2674, 2826, 2868a, b, c]. Hrubozrnné agregáty sú oceľovomodrosivé s nábehovými farbami [318, 682, 720, 929, 1614, 2095, 2289, 2868a, b, c]. Najčastejšie je jemnozrnný až strednozrnný [2868a] s prechodom do „liatych" antimonitov. Drobnozrnné agregáty a „liate" typy vznikli rekryštalizáciou [682, 720, 929, 2540, 2868a, 2826], o čom svedčí pásikové usmernenie alotriomorfných agregátov a tlaková deformácia antimonitu [227, 628, 720, 929, 2868a]. Najčastejšie prerastá so zinckenitom a pyritom, zriedkavejšie s arzenopyritom [2868a] tetraedritom [1406, 2281, 2445, 2540, 2571], veľmi málo so sideritom [751] v kremenných žilách [227, 318,682,720,751,929, 2095, 2281, 2541, 2760, 2868a]. Prevažná časť antimonitu vzniká v Sb-Pb-subperióde antimonitovej periódy [682, 685, 1614, 2868a, b, c], mladšia generácia vzniká rekryštalizáciou staršieho antimonitu [682, 1614, 2868a].Chemické zloženie - CHA: Pb(),04-0; Fe 0,24: Cu 0,01; Zn 0,03; Cd 0; As 0,03; Sb 70,45-70,87; S 29,22-29,10; nerozp. zv. 0,13-0; Z 100,15-100,0 hmot.%; kryštalochemický vzorec [682]; zastúpenie jednotlivých prvkov, stanovené EMAkv z revírov Predpekelná a Ľubelská [2868a, b, c], zastúpenie stopových prvkov stanovené SAskv [377, 682, 688, 1613, 1898, 2868c]; SAkv [2699, 2868a, b, c], ich štatistické zhodnotenie, korelácia [2868a, b, c], stanovenie obsahu Hg [2700]. Obsah Au stanovený CHA - 2,80 g/t [720] a pomocou INAA 1,0 ppm (štôlňa Ignác) a 0,5-56,7 ppm (štôlňa Svätopluk) [2868a]. Ob­sah Se kolíše od 0,0005 do 0,0068 hmot.% [2950a]. Ďalšie údaje: HVHN 711,8-1352,0 MPa [2868a, b, c].
Arzenopyrit - vzácny [682, 685, 1158, 1614, 1924, 2674, 2760, 2868a, b, c], iba v južnej časti rudného poľa častejší [2868a], miestami v kremenných žilách (štôlňa Svätopluk) prevláda [2868a], tiež ako impregnácie a samostatné žilky v okolitých horninách [141, 929, 985, 2868a, b, c}. Vystupuje aj spolu s pyritom a kremeňom prvej periódy mineralizácie [2868a, b, c]. Zastúpenie stopových prvkov stanovené SA^kv [1613] a EMAskv [2868a, b, c]. Obsah Au stanovený pomocou INAA - 0,5 ppm [2868a ]. Optická identifikácia v odrazenom svetle [682, 929, 2868a, b, c].
Barit - zriedkavý [227, 682, 688, 720, 872a. 1613, 2111, 2348, 2674, 2699, 2826], častejšie v revíri Dechtárka v podobe žiliek s úlomkami kremeňa a s obsahom sulfidov [720, 2348]. Tvorí biele [2868a, b, c] a číre tabuľkovité XX [2348. 2868a, b, c] s rozmermi do 3 cm, ako aj hrubokryštalické [2868a] a radiálne lúčovité agregáty [2348] i tenké žilôčky [720, 1613]. Skrytokryštalické masy matného lesku sa menia v strednozrnité agregáty s prejavmi kataklázy a tlakovej deformácie [2868a]. V tetraedritovej perióde vytvára menšie akumulácie v Fe-dolomite, v barytovo-hematitovej je hlavným minerálom [2868a]. Zastúpenie stopových prvkov - SAsks [1613. 2348], stanovený obsah Sn [2348]. Identifikovaný pomocou DTA [2348, 2868a] a opticky [2868a].
Bizmutit - zmienka o výskyte spolu s antimonitom a ostatnými sulfidmi [1613].
Boulangerit - zriedkavý, najčastejšie v asociácii s galenitom [688, 985, 1216, 1613, 1924, 2320].
Bournonit (P. Jakeš, 1963 [929]) - ojedinelý [688, 929, 1924, 2674, 2760], tvorí kryštalické agregáty striebrosivej farby, kovového lesku s málo výraznou štiepateľnosťou. Býva v asociácii s tetraedritom, jamesonitom a Bi-sulfidmi [2868a]. V dolomite vytvára až 5 cm veľké hniezda [141, 2674]. Chemické zloženie - EMAkv: Pb 46,11; Cu 14,14; Sb 26,35; S 20,55; S 107,16 hmot.% z úseku Predpekelná, kryštalochemický vzorec, zastúpenie stopových prvkov - SAskv a SAkv [2868a]. Identifikovaný pomocou RTG a opticky v odrazenom svetle [2868a].
Dolomit - veľmi hojná zložka rudnej výplne v celej oblasti. Tvorí biele, žlté a hnedé žilky a šošovky hrubozrnných a strednozrnných agregá­tov v staršom kremeni [682, 2868a]. Miestami sa vyskytujú sivé až čierne jemnozrnné agregáty spolu s pyrotínom a markazitom. V dutinách v revíri Pred­pekelná vytvára ojedinelé trigonálne romboedrické XX. Vystupuje vo všetkých prínosových periódach, najviac však v tetraedritovej perióde[720,1158,1613,1614,1924,2760,2868a, b, c]. Býva opisovaný ako ankerit (pozn. autora). Chemické zloženie - CHA: CaO 27,88; MgO 13,17;FeO 10,86; MnO 1,15; CO, 43,42; nerozp. zv. 3,17; Σ 99,65 hmot.% [682]. Podľa obsahu Fe2O, - 15 hmot.% je označovaný ako Fe-dolomit. Kryštalochemický vzorec [682, 2868a]; zastúpenie stopových prvkov - SAskv a SAkv [2868a]. Identifikovaný pomocou DTA [682, 2868a] a RTG [2868a]. Ďalšie údaje: nε - 1,698-1,710 [2868a], termalita stanovená pomocou dekrepitácie - 320 °C [682].
Galenit - zriedkavý, častejší vo vrchných horizontoch rudných žíl. Tvorí masívne agregáty i vtrúseniny v kremeni a v siderite [318, 2281], spolu so zinckenitom a sfaleritom v antimonitovej perióde [2868a]. Identifikácia spresnená pomocou EMA [2868a].
Hematit - vzácnejší [872a, 1158, 1613, 1924, 2111, 2699, 2826], ale v barytovo-hematitovej perióde jeden zo základných minerálov. Vytvára lístkovité, tabuľkovité s rozmermi do 1 cm. Vzniká v súvislosti s hydrotermálnymi premenami okolitých hornín [720, 1613, 2868a], ku kontaktu žíl s tektonicky silne narušenými žulami ho pribúda (Ľubelská, žila Bielopotocká a Starecká-podložná) [1613]. Zastúpenie stopových prvkov - SAskv, optická identifikácia v odrazenom svetle [2868a].
Horobetsuit (E. Ralbovský, J. Kristín, 1975 [1924]) - prvý raz identifikovaný v Západných Karpatoch v ložiskových revíroch Predpekelná, Ľubelská a Dechtárka vo forme predížených izometrických zŕn v chalkostibite s rozmermi 0,1 - 0,4 mm [1924], v tetraedrite [2868a], aj ako inklúzie v XX. Patrí do tetraedritovej periódy [1924, 2674, 2868a]. Chemické zloženie stanovené pomocou EMAkv: Bi 58,2; Sb 18,2-19,1; Cu 0,0-1,8; S 22,1-22,3; Σ99,3-100,5 hmot.% z revírov Predpekelná, žila Elena a Dechtárka; z revíru Ľubelská: Bi 27,42; Sb 45,30; Cu 1,38; S 25,90; Σ100,00 hmot.% [1924], so širokým rozpätím Bi2S3: Sb2S2, kryštalochemický vzorec [1924], orientačná identifikácia pomocou EMAskv [2868a]. Ďalšie údaje: HVHN priemerné 114,6 kg/mm2, Hvhn min. 93,4 kg/mm2,  Hvhn max. 138,6 kg/mm2 [l 924], identifikovaný opticky v odrazenom svetle [1924, 2868a].
Chalcedón - podradný [1614].
Chalkopyrit - vcelku podradný [141, 227, 682. 685, 688, 720, 872a, 929, 985, 1158, 1613, 1924. 2111, 2281, 2467, 2674, 2826, 2868a, b, c]. Býva zastúpený v podobe drobných žilôčok, zŕn a lemov spolu s tetraedritom v tetraedritovej perióde, zriedkavo v antimonitovej spolu s antimonitom, sfaleritom a zinckenitom [2868a]. Miestami tvorí celistvé agregáty v kremeni a siderite [2281]. Identifikácia spresnená pomocou EMA a opticky v odrazenom svetle [2868a].
Chalkostibit (J. Hák, M. Kvaček, Z. Johan, 1964 [688]) - prvý raz identifikovaný v ložiskovom úseku Predpekelná [688], neskôr zistený aj v revíroch Ľubelská a Dechtárka [1924, 2868a, 3037]. Vcelku vzácny, zastúpený ojedinelé vo forme tabuľkovitých XX [688, 929], spravidla vo forme nepravidelných hrubozrnných až steblovitých agregátov [3037] alebo inklúzií a žilôčok v tetraedrite [688, 3037], niekedy vo forme idiomorfných zŕn v dolomite. Veľmi zriedkavo vytvára inklúzie v zinckenite a antimonite [2868a]. Podstatná časť vznikla v tetraedritovej perióde ako jeden z najmladších minerálov [2868a]. Môže vznikať reakciou tetraedritu s antimonitom [688]. Chemické zloženie - CHA: Cu 25,13; Sb 48,99; S 25,86; Fe 0,43; Z 100,41 hmot.% [688]; Cu 22,60-27,41; Sb 45,89-50,10; S 24,30-25,51; Fe 0-0,05; Bi 0-2,60; Zn 0-0,18; . Σ 98,60-101,81 hmot.% [3037]; kryštalochemic-ký vzorec [688, 3037]; EMAkv: Cu 24,43-25,04; Sb 42,65-46,25; Bi 0-3,32; S 25,41-27,26 hmot.% [2868a]. Zastúpenie stopových prvkov - SAskv [682, 685, 688, 3037]. Identifikovaný pomocou RTG a opticky v odrazenom svetle [1924, 2868a, 3037]. Ďalšie údaje: Z)4,99; vypočítané mriežkové parametre a0 6,040 Á, b0 14,39 A, c0 3,789 Ä; aa : b0 : ca 0,4197 : 1 : 0,2633 [688]. HVHN priemerná 224,7-278,2 kg/mm2 [3037].
Jamesonit (M. Matherny, 1956 [1562]) - prvá identifikácia je z ložiskového revíru Ostredok [1562], zistený aj v revíroch Predpekelná a Ľubelská [2868a]. Vzácny [141, 227, 688, 720, 872a, 985, 1158, 1613, 2111, 2699, 2760, 2826], vyskytuje sa v podobe jemnozrnných agregátov ihličkovitých pretiahnutých zŕn [1562], vo forme nepravidelne obmedzených zŕn, miestami s mozaikovou štruktúrou [2868a] a plstnatých agregátov [720] v asociácii s bournonitom, tetraedritom, pyritom, kremeňom, dolomitom a barytom [1562, 2868a]. Pravdepodobne vznikol v tetraedritovej perióde [682, 720, 2868a]. Chemické zloženie - CHA: Pb 40,30; S 21,85; Sb 34,01; Fe 3,84; S 100 hmot.% [1562]; EMAkv: Pb 40,11; Sb 33,74; Cu 0,6; S 21,02; Σ 95,53 hmot.% [2868a]. Zastúpenie stopových prvkov SAskv [682, 1562, 2868a], mikrochemické skúšky [720]. Identifikovaný pomocou RTG [1562, 2868a] a opticky v odrazenom svetle [682, 720, 1562, 2868a].
Kalcit - zriedkavo sa nachádza ako primárny [141, 227, 682, 685, 1158, 1924, 2672, 2826, 2868a] spolu s dolomitom a barytom alebo na samostatných žilkách [682, 2868a]. Najčastejšie tvorí stredozrnné kryštalické agregáty alebo drúzy bielych, ružových aj čiernych XX s tvarmi skalenoédra, romboédra a spojky tvarov {0112}, {1010} veľkosti do lem, miestami až 3 cm [2868a]. V revíri Matošovec sa nachádzajú s krátkostípčekovitým habitom [2868c], Vzniká v barytovo-hematitovej perióde [2868a]. Chemické zloženie - CHA: CaO 55,29; MgO 0,21; Fe2O3 0,04, str. suš. 0,13; str. žíh. 43,86; Σ 99,53 hmot.% [2868a], zastúpenie stopových prvkov - SAskv [682, 2868a, c]. Identifikovaný pomocou RTG a DTA [2868a]. Ďalšie údaje: ÚV luminiscencia [2868a, c].
Kermezit - vzácny ako primárny [1614, 2760], častejšie sekundárny [682, 720, 929, 1158, 1614], pozri ďalej (s. 351).
Kremeň - jeden z najrozšírenejších a prevládajúcich minerálov žilnej výplne v celom rudnom poli [141, 227,318, 377,598,685,688, 720, 754, 872a, 1158, 1924, 2090, 2111, 2445,2699,2826, 2868a, b, c], základná zložka pyritovej a antimonitovej periódy [2868a, b, c]. Tvorí šošovky, žilky, závalky a hniezda. Patrí viacerým generáciám a morfologickým typom v asociácii s rozličnými minerálmi [682, 720, 929, 1614, 2868a]. 1. Sivý kremeň sa vyskytuje spolu s pyritom [985, 2868a, b, c] a arzenopyritom [2868a] uzatváraný v podobe brekcie v dolomite a ružovom kremeni. 2. Sivočierny až čierny, jemnozrnný kremeň „chalcedónového" alebo „kruškového" typu [682], impregnovaný pyritom a antimonitom [291, 751, 929, 1562, 2868a, c], v dutinách ako idiomorfné XX [929]. Býva uzatváraný v podobe brekcie v ružovom kremeni alebo dolomite [2868a]. Prvý a druhý typ kremeňa vznikol v pyritovej perióde 3. Ružový kremeň s alotriomorfnou štruktúrou vytvára okraje symetrických antimonitových žíl a často býva rekryštalizovaný [2868a, c] 4. Sivobiely jemnozrnný kremeň zrastá s antimonitom, s ktorým súčasne kryštalizoval. Máva často mozaikovú štruktúru. Tretí a štvrtý typ kremeňa vznikol v antimonitovej perióde [2868a]. 5. XX svetlého kremeňa zrastajú v drúzach spolu s dolomitom [2868a]. Zastúpenie stopových prvkov - SAskv [291, 682,2868a], kremeň z údolia Križianky je zlatonosný [1082].
Magnetit - zriedkavý, vystupuje spolu s hematitom v barytovo-hematitovej perióde v podobe izometrických zŕn často spolu s pyritom a hematitom [2868a].
Markazit - drobné kopijovité a tabuľkovité XX narastené na XX kalcitu alebo ako samostatné kolomorfné agregáty v barytovo-hematitovej perióde v revíroch Predpekelná a Matošovec. Identifikovaný pomocou RTG, opticky v odrazenom svetle a pomocou EMA [2868c].
Molybdenit - akcesorický na úseku Ľubelská (štôlňa Alexander) [1924].
PbBiSb-sulfosoli (M. Chovan, 1979 [2868a] - prvýkrát zistené v revíri Predpekelná pomocou EMA [2868a] a považované za prechodný člen medzi radom zinckenitu a radom lillianitu. Svojím chemickým zložením sú blízke Bi-jamesonitu-kobellitu. Vyskytujú sa v podobe mikroskopických zŕn spoločne s horobetsuitom ako drobné inklúzie v chalkostibite alebo v tetraedrite tetraedritovej periódy [2868a].
Pyrit - jeden z najrozšírenejších minerálov v celom rudnom poli vo všetkých etapách mineralizácie [682, 720, 929, 1158, 2111, 2674, 2826, 2868a, b, c]. Hojný je vo forme impregnácií v kremeni [227] a v okolitej, hydrotermálne premenenej hornine, často spolu s arzenopyritom [2388, 2868a]. Ako súčasť rudnej výplne sa uplatnil vo všetkých prínosových periódach, v mnohých generáciách. V pyritovej perióde je hojný, vytvára s kremeňom žilky a agregáty, iba v revíri Matošovec je zastúpený len v nepatrnom množstve [2868a, b, c], pričom idiomorfné XX sú usporiadané do pásov [929, 2868a]. V antimonitovej a tetraedritovej perióde je vo dvoch generáciách. Tvorí 1-3 mm mocné žilky v kremeni a v karbonátoch, v ktorých sú drobné 0,5 mm veľké hexaedrické XX, s ryhovaním na plochách [187, 720, 2868a, c]. Jemnozrnné, masívne agregáty sa nachádzajú najmä v hlbších zónach [929]. V barytovo-hematitovej perióde je zriedkavý, často s kolomorfnou štruktúrou. Nachádza sa v podobe uzavrenín v drúzach kalcitu spolu s markazitom, vytvára pseudomorfózy po kysličníkoch Fe [2868a]. Miestami býva výrazne zonálny; chemizmus jednotlivých zón skúmaný pomocou EMA [2868a, 2898, 2900]. Pyrit so zreteľnou anizotropiou sa vyskytuje v asociácii s tetraedritom, chalkostibitom a horobetsuitom. Obsahy Cu (do 0,2 hmot.%) a As (do 3 hmot.%) sú spoločne zvýšené v okrajovej zóne XX, čo dokazuje, že v pyrite sa môže viazať meď vo väčšom množstve kryštalochemicky len za prítomnosti As. Uvedený typ zonálnosti sa prvýkrát zistil v Záp. Karpatoch na tomto ložisku [2868a]. Zastúpenie stopových prvkov - SAskv [291, 377,682,2868a], SAkv [291, 2868a], chemizmus jednotlivých zón, distribúcia prvkov v jednotlivých zónach stanovená pomocou EMAkv [2868a, 2898, 2900]. Obsah Au v pyritoch predpokladaný [682, 720, 2868a], zistený pomocou CHA v množ­stve 0,082-2,03 g/t [2706]. V pyritoch antimonitovej mineralizácie obsah Au stanovený pomocou metódy INAA kolíše od 0,05 do 2,03 ppm [2868a], obsah Se kolíše od 0,0023 do 0,015 % [2950a]. Ďalšie zmienky [685, 688, 872a, 985, 1047, 1924, 2699, 2701].
Pyrotit (?) - zriedkavý, zistený v štôlní Svätopluk vo forme drobučkých tabuľkovitých, steblovitých a zrnitých agregátov v tenkých žilkách spolu s čiernym dolomitom. Neúplné identifikovaný pomocou EMA a opticky v odrazenom svetle [2868a].
Robinsonit (M.Chovan, 1979 [2868a]) - zistený ojedinelé spoločne so zinckenitom a plagionitom (?) vo forme plstnatých agregátov Pb-minerálov v revíri Ľubeľská. Tvoria ihličkovité XX a agregáty makroskopický navzájom neodlíšiteľné. Minerály skupiny sulfoantimonitanov Pb vystupujúce na tomto ložisku, majú variabilné chemické zloženie a jednotlivé analýzy sa iba blížia istému vymedzenému minerálu. Výsledky chemických analýz vykonaných pomocou EMA potvrdzujú výskyt robinsonitu a ďalších členov radu zinckenit-robinsonit-plagionit. Charakteristika v odrazenom svetle [2868a].
Senarmontit (J.Michalenko, 1967 [1614]) - prvý raz zistený na žile Nádej v revíri Predpekelná [1614], neskôr na žile Bielopotocká, Hlavná a na žile Nová Nádej v revíri Dechtárka [ 1614] a na žile Dagmar v revíri Ľubelská [2868a]. Vyskytuje sa vo výplni žíl vo forme monominerálnych hrubokryštalických až kompaktných svetlosivých až tmavosivých agregátov. Prerastá s antimonitom, kremeňom a primárnym kermezitom [141, 1614, 2674, 2826], ako aj so zinckenitom a cervantitom (?) [2868a]. V dutinkách tvorí zriedkavo pseudokubické, bezfarebné, polopriesvitné XX, 2 - 3 mm dlhé, zoskupené do malých drúz alebo kaskádovítých útvarov [1614, 2868a]. Na kontakte senarmontitu s okolitými horninami býva sprevádzaný lemami pyritu. Vzniká mimo dosahu vplyvu atmo­sféry pri vyšších koncentráciách kyslíka v hydrotermálnom procese [1614]. Chemické zloženie - CHA (kompletná): Sb2O3 9,63; Sb - sírnikový 1,29; Sb - celkový 77,83; S spálitelná 0,36; SiO2 0,76; BaSO4 2,89; Fe2O3 1,02; P,05 0,05; TiO2 0,02; A12O3 0,41; As 0,52; CaO 0,12; MgO 0,04; Na2O 0,06; MnO, Cu, Čo, Ni, Pb, V2O, 0,01; H2O 0,08 hmot.%; zastúpenie stopových prvkov - SAskv [1614]. Identifikovaný pomocou RTG a opticky v odrazenom svetle [1614,2868a]. £>5,507 [1614]. Ďalšie zmienky [929].
Sfalerit - bežný, miestami tvorí väčšie akumulácie [682, 685, 720, 872a, 2699], v revíri Predpekelná častý v malých množstvách [688, 720, 1613, 1614, 2868a, b, c], v revíri Matošovec zriedkavý [929, 1158, 2760, 2868c]. Tvorí hnedé, červenohnedé [682, 929, 2674, 2868a, b, c], svetložlté alebo medovožlté [141, 682, 929, 2674, 2868a, c], jemnozrnné agregáty, značne tektonicky porušené [682, 929, 2868a, b, c] najčastejšie v asociácii so zinckenitom, chalkopyritom, pyritom a antimonitom [682, 2868a] v kremennej žilovine [929]. Geneticky patrí do antimonitovej periódy [682, 2868a]. Chemické zloženie - CHA: Zn 65,74; Cd 0,22; Fe 1,08; Mn 0,04; Cu 0; Sb 0; S 32,92; nerozp. zv. 0; 100 hmot.%; kryštalochemický vzorec [682]. Identifikácia potvrdená EMA [2868a]. Zastúpenie stopových prvkov - SAskv [682, 688, 1697, 2868a], zvýšený obsah Ag, Hg, Cd, Sb tiež Čo, Ga, Te, As, zriedkavo Au [1697, 2868a]. Obsah Au stanovený pomocou INAA zo vzoriek zo žily Hlavná (štôlňa Svätopluk) je 0,1 ppm [2868a]. Ďalšie údaje: HVHN kolíše v závislosti od obsahu Fe od 1627,90 do 2059, 39 MPa [2868a], vypočítané mriežkové parametre a kolíšu v závislosti od obsahu Fe od 5,393 ± 0,001 do 5,416 ± 0,04 Ä [2868a]. Identifikovaný pomocou RTG [2868a] a opticky v odrazenom svetle [682, 720, 929, 2868a, b, c, d]. Ďalšie zmienky [985, 1924, 2111, 2699].
Siderit - ojedinelý, na žilách spolu s kremeňom [318,751, 1158, 1924, 2281, 2467], novšie zistený v revíri Ľubelská spolu s Fe-dolomitom a stroncianitom [2868a]. Tvorí hnedasté tabuľkovité, romboedrické XX na puklinách zoskupené do drúz, častejšie ako drobnozrnné agregáty vo výplni žiliek [2868a]. Identifikovaný pomocou RTG a DTA [2868a].
Strontianit - vzácny, číre a ružovkasté ihličkovité rombické XX a radiálne lúčovité agregáty do 2 cm na puklinách barytovo-kremenno-hematitových žíl. Identifikovaný pomocou RTG a DTA, zastúpenie stopových prvkov - SAskv. Podľa DTA ide o odr. kalciostroncianit [2868a]. Ďalšie zmienky [2760].
Tetraedrit - častý, v menších množstvách vo všetkých revíroch rudného poľa [141, 227, 685. 688, 872a, 1158, 1613, 1614, 1924, 2095, 2111, 2281, 2445,2467,2540,2674,2699,2701, 2826, 3037]. Len lokálne sa vyskytujú väčšie koncentrácie v revíri Ľubelská a Matošovec [929, 682, 1406, 2868a, b, c]. Tvorí drobné XX s tvarmi {111}, {110} a {100} s rozmermi do 0,5 cm (žily Juraj a Ignác) [187, 720, 2868a] alebo zhluky s veľkosťou 2-3 cm (revír Matošovec) [318, 2281]. Najčastejšie býva vo forme nepravidelných vtrúsených zŕn [318, 682, 685, 688, 720, 929, 2281] a jemnozrnných až celistvých agregátov [187, 318, 2281, 2540, 2868a] spolu s jamesonitom, zlatom [682], chalkopyritom, chalkostibitom [682, 720, 2868a] a pyritom [187] v kremenných žilách [187, 682, 720, 929, 2281, 2868a], menej v karbonátoch [682, 2281]. Vzácne obsahuje uzavreniny horobetsuitu [1924, 2674]. Tetraedrit je hlavným minerálom tetraedritovej prínosovej periódy [2868a]. Chemické zloženie - CHA: Cu 37,05; Ag 0,65; Zn 4,40; Fe 2,57; Hg 0,28; Cd 0,02; Pb 0,05; As 0,45; Bi 0,16; Sb 28,52; S 24,88; nerozp. zv. 1,57; Σ 100,60 hmot.%; kryštalochemický vzorec [682], zastúpenie stopových prvkov - SAskv [141, 187, 682, 688, 2868a]; pomocou EMA zistený zvýšený obsah Zn do 8 hmot.%, Ag 10"2 % [2868a], pomocou INAA stanovený obsah Au 0,3 ppm (štôlňa Flotačná) [2868a]. Identifikovaný pomocou RTG [187, 2868a] (a 10,41 ± 0,01 Ä) [682].
Uraninit - vzácny, guľôčkovité útvary v kremenno-antimonitových žilkách [2344].
Zinkenit (J. Hák, Z. Johan, 1959 [685]) - akcesorický, opísaný prvý raz z revírov Predpekelná, Ostredok a Matošovec. Vytvára ihličkovité XX [682, 929, 2674, 2868a], pretiahnuté dlhostípcovité zrná [685, 929], vláknité, plstnaté, jemnozrnné, celistvé a nepravidelné agregáty [141, 682, 685, 688, 929, 2674, 2868a] oceľovosivej až striebrosivej farby s tombakovým odtieňom [682, 929] a hodvábnym leskom [2868a]. Bežne vystupuje spolu s antimonitom [682] a sfaleritom vantimonitovej perióde, niekedy vytvára samostatné žilky s Fe-dolomitom [2868a]. Chemické zloženie - EMAkv: Pb 32,18-34.99: Sb 38,75-43,86; S 21,70-25,38; Σ 94,60-103,07 hmot.% [2868a]. Zastúpenie stopových prvkov - SAskv [682, 685, 688, 929, 2868a], obsah Au stanovený pomocou INAA 0,1 ppm [2868a] a obsah Se 0,0034 % [2950a]. Identifikovaný pomocou RTG [685, 2868a] a opticky v odrazenom svetle [682, 685, 688, 929, 2868a].
Zlato - vzácne, prítomné vo väčšine revírov rudného poľa [141, 682, 720, 872a, 1924, 2111, 2674, 2699, 2766, 3037], v minulosti miestami hojné [1158, 1382]. Tvorí drobné zlatinky na hraniciach zŕn antimonitu alebo narastá na arzenopyritové zrná. V kremeni tvorí lístkovité vtrúseniny, izometrické zrná a žilôčky v tetraedrite [720]. Väčšia časť zlata je viazaná submikroskopicky v sulfidoch a kremeni (pozn. autora).
Škrtnúť:
Magnezit [1158] - ide zrejme o lok. Dúbrava v Jelšave (pozn. autora).

Sekundárne minerály
Oxidačná zóna je na žilách vyvinutá asi do híbky 10-15 m [1614]. Jej vznik bol podmienený priaznivými faktormi ako strmo uklonené žily, hojnosť zrážok a intenzívne porušenie hornín. Má tri podzóny: 1. najvrchnejšiu - tvorenú výhradne stibiokonitom; 2. strednú - s kermezitom a romeitom a so zvyškami antimonitu; 3. v najhlbšej zóne sú prítomné iba povlaky kermezitu na puklinách a v okolí tektonických porúch [929].
Anglezit (?) - uvádzaný na základe optických vlastností vo vzorkách z úseku Ostredok, bez presnejšej identifikácie [682].
Azurit - vzácny, tvorí zemité [318, 720, 1406, 2281, 2540, 2541, 2571], guľôčkovité agregáty [318, 2281, 2540, 2541] alebo obličkovité [720] a celistvé formy [752] na tetraedritoch [1614, 2445, 2467], novšie zistený aj v revíri Predpekelná a Dechtárka [2868a]. Identifikácia potvrdená RTG [2868a].
Bindheimit - špinavožlté až žlté, zemité, metakoloidné povlaky na jamesonite. Identifikovaný pomocou RTG (682].
Ceruzit - drobné stípčekovité XX [318, 752, 2281, 2540] v dutinách galenitu [685] a v zemitých Pb-okroch [141, 2467, 2764]. Ďalšie zmienky [2760, 2826].
Cervantit - vo vyšších polohách spolu s antimonitom a azuritom [2541]. Ďalšie zmienky [2281],
Kalcit - jablčkovozelené lístočkovité, zrnité [720], stípčekovité a obličkovité agregáty [318, 2281, 2540], ako aj kryštalické povlaky na stenách starých banských chodieb [720].
Kermezit - pseudomorfózy po antimonite, radiálne lúčovité [682, 929], práškovité [141, 2674] a jemne kryštalické agregáty [2760], ako prvý produkt oxidácie antimonitu v najhlbšej časti oxidačnej zóny na puklinách a tektonických poruchách [929]. Ďalšie zmienky [720, 1158, 1614, 2826].
Limonit - bežný produkt oxidácie [720], hojný najmä vo vyšších horizontoch tetraedritovej mineralizácie (úsek Predpekelná) [141, 1614, 2674, 2868a]. Identifikácia potvrdená RTG [2868a].
Malachit - častý s limonitom a azuritom, tvorí povlaky na tetraedrite a chalkopyrite (úsek Predpekelná a Dechtárka) [141, 318, 1406, 1614, 2281, 2467, 2540, 2571, 2674] a zemité, zriedka obličkovité agregáty [720]. Identifikovaný pomocou RTG [2868a].
Masikot - špinavosírovožlté a svetlozelené zemité, krehké agregáty na puklinách a v dutinách spolu s drobnými stípčekovitými XX ceruzitu v starých banských prácach [318, 752, 2281, 2467, 2540].
Roméit - spolu so stibiokonitom a kermezitom v najvrchnejšej a strednej časti oxidačnej zóny [929].
Sadrovec - číre, pekne vyvinuté XX a dvojčatné zrasty podľa (100) a (101) na puklinách spolu so Sb-okrami. Identifikovaný pomocou DTA a opticky [2868a].
Skorodit (?) - drobné biele XX na žilkách arzenopyritu, presnejšie neidentifikovaný [2868a].
Stibikonit - biele, žltobiele [141, 929, 2674, 2868a], tiež žltohnedé [682], celistvé [752, 1158], amorfné alebo slabo kryštalizované agregáty [ 1158, 2868a], silne prerastené s ďalšími minerálmi oxidačnej zóny [1614, 2281, 2467, 2826, 2868a]. Tvorí výhradne najvrchnejšiu podzónu oxidačnej zóny, čiastočne aj strednú spolu s kermezitom a romeitom [929]. Identifikovaný pomocou RTG [2868a].
Valentinit - drobné biele, žltkasté XX s diamantovým leskom [141, 2674, 2868a] sú zoskupené do snopčekovitých agregátov [2674, 2868a] v asociácii s kermezitom a romeitom [720, 929, 2760]. Identifikovaný pomocou RTG [2868a]. Ďalšie zmienky [1158, 1614].

Minerály v náplavoch
Scheelit - spolu so zlatom v šlichoch [2715].
Zlato - spolu so scheelitom v šlichoch [2715] a spolu s kremeňom v náplavoch v údolí Križianky [1082, 2766], kde sa v minulosti ryžovalo [872a]

Travertíny
Polohy travertínu na kryštalických vápencoch s hniezdami opálu na línii styku medzi keuperom a rétom [2135].

Kaustobiolity
Čierne uhlie - [2281].

Doplnok (Ďuďa SLOVENSKÉ MINERÁLY - encyklopedický prehľad)
Beryl - Beryly do 1 cm veľké boli nájdené aj na lokalite Dúbrava v časti Dechtárka (Nízke Tatry) (Uher a Benko 1997)
Bizmutinit – Až 2 cm veľké tabuľkovité kryštály opísali na lokalite Dúbrava z kremenných žiliek (Chovan-Michálek, 1988).
Cervantit - Opísali ho ako kryštalické kôry po antimonite z lokality Dúbrava (ojedinelé aj tabuľky do 1mm) (Chovan-Horský, 1981).
Chalkostibit - Chalkostibity z Dúbravy majú mierne zvýšené obsahy Bi (Chovan et al., 1990).
Fülöppit – Ako mikroskopické inklúzie, vzácnejšie ako zrnká je na lokalite Dúbrava (Chovan et al., 1992) a má zvýšené obsahy Bi (tzv. Bi-fullopity).
Heteromorfit – V kremeň-antimonitových žilkách na lokalite Dúbrava sa vyskytuje v asociácii s Pb-Sb sulfosoľami. Jeho tabuľkovité až ihličkovité kryštály sú v asociácii so zinkenitom a robinsonitom (Chovan et al., 1990).Bol zistený na halde Pillersdorf (Chovan et al. 1995).
Ferocolumbit - ojedinelé zrnká do veľkosti 30 μm so nachádzajú na lokalite Dúbrava - Dechtárka ako inklúzie v Nb-Ta rutite. Je pomerne nehomogénny a obsahuje variabilné obsahy TiO2 (4.9 až 23 % hm.) a Fe2O3 (od 3,4 do 16 % hm.). Často tvorí prechod až ku ixiolitu (Uher a Benko 1997).
Ixiolit - je veľmi vzácny ale nie jednoznačne určený minerál v pegmatitoch na lokalite Dúbrava - Dechtárka (Nízke Tatry) (Uher a Benko 1997).
Launayit - Vyskytuje sa na lokalite Dúbrava, na žile Strieborná, v štôlní Ľudovít. Sprevádza antimonit a iné Pb-Sb sulfosoli. Ihličky launayitu sú dlhé až 3 mm (Adamus et al., 1993).
Manganocolumbit - tvorí hnedočieme tabuľky do 0,5 mm veľké, ktoré boli nájdené v úlomkoch pegmatitov na halde lokality Dúbrava - Dechtárka (Nízke Tatry) (Uher a Benko 1997). Asociuje s ferrokolumbitoni až ixiolitom a Nb-Ta rutilom.
Plagionit – Plagionit sa vyskytuje aj v associácii s robinsonitom, semseyitom a heteromorfitom na ložisku Dúbrava (Chovan et al., 1992).
Robinsonit - V asociácii so zinkenitom sa vyskytuje aj na lokalite Dúbrava (Chovan et al., 1990).
Roméit - Vyskytuje sa so stibiconitom a kermezitom na lokalite Dúbrava a Zlatá Baňa (Ďuďa, 1985). Tvorí jemné práškovité agregáty žltkavej až špinavožltej farby.
Rutil - je ojednelý na lokalite Dúbrava - Dechtárka (Uher a Benko 1997) v Nízkych Tatrách Tvorí čieme prizmatické kryštály do veľkosť 0.5 mm Je nehomogénny a má výrazné prímesi Nb2O5od 14 do 25 % hm. a Ta2O5 od 14 do 18 % hm. v rámci jednoho kryštálu. Pochádza zo žiliek pegmatitov na haldách. Ide tu skôr o tzv. Nb-Ta rutily.
Sacharovait - Veľmi vzácny, mikroskopický je aj na lokalite Dúbrava (Chovan et al., 1990).
Semseyit - V asociácii s robinsonitom, plagionitom a heteromorfitom je aj na lokalite Dúbrava (Chovan et a!., 1990).
Senarmontit - Hrubokryštalické agregáty sa našli na lokalite Dúbrava (šošovka s dĺžkou 1m a šírkou 10cm).
Stibiconit – (Chovan et al., 1990) (Chovan-Horsky, 1981).
Stibiotantalit - Zistený bol v pegmatite zo štôlne Rakytová v Dúbrave , v asociácii s mangánokolumbitom a mangánotantalilom (Uher 2000). V oboch tvorí mikroskopické inklúzie.
Strontianit – Je vzácny a ako svetlofialové prizmatické kryštáliky na puklinách antimonitov sa vyskytuje v Dúbrave (Chovan-Michálek, 1981).
Tetradymit – Mikroskopicky sa vyskytuje aj na lokalite Dúbrava v asociácii s bizmutinitom (Chovan-Michálek, 1988).
Valentinit - Drobné kryštáliky opísali aj z lokality Dúbrava (Chovan et al., 1990) (Chovan-Horsky, 1981).
Zinkenit – Pomerne hojne sa vyskytuje v antimonitových žilách lokality Dúbrava, v časti Ľubeľská (Chovan et al., 1992). Je mierne striebronosný a sprevádza ho semseyit, plagionit, robinsonit a pod.
Zirkón - Veľkosť kryštálikov zirkónov na všetkých lokalitách sa pohybuje od 0,1 do 0,5 mm, zirkóny majú variabilné sfarbenie od sivej, cez modrastú, červenkastú po hnedasté. Mikroskopicky sú zirkóny zonálne, krátkoprizmatické až prizmatické.

Nové doplnky
Chovanit - Sb sulfosoľ s kyslíkom. Opísaná bola v roku 2012 z ložiska Dúbrava v Nízkych Tatrách. Vyskytuje sa aj na 2 ďalších menších výskytoch (Malé Železné a Kľačianka v Nízkych Tatrách). Nepravidelné agregáty vo veľkosti až 1 cm. Nepravidelné alebo krátke prizmatické zrná na dĺžku do 0,1 mm, zrastené s lamelami, ihlicami a nepravidelnými zrnami iných Pb-Sb sulfosoli.
Scainiit -