B A N Í C T V O   V    Ľ U B I E T O V E J

N A   Ž E L E Z N Ú   R U D U

II. časť

dejín baníctva v Ľubietovej

Ing. Arpád Bergfest

1951

 

 

         Kým baníctvo na medenú rudu v Ľubietovej spomína sa už počiatkom XIV. stor., ohľadne baníctva na železnú rudu prvé záznamy najdeme u kremnickej komory v r. 1580, teda koncom XVI. Storočia a to v súvislosti so železnou hutou v Hronci /Rohnitz/. O tejto sa píše, že stála uprostred obce a stroje poháňala voda z potoka Zahrenbach. Železné bane na Horehroní mali už podľa toho v XVI. storočí vlastnú hutu.

         V samej Ľubietovej podľa zápisnice o pochôdzke baní zo dňa 12. júna 1634 prevodzoval štát, t.j. erár. Pri spomenutej pochôdzke ľubietovských železných baní členovia komisie Schappelmann Ján, banský majster zo Španej Doliny, Šimeon Faschang a Wolfgang Schmidt našli dve starovne, opustené štólne, z čoho možno súdiť, že už dávnejšie dobývali železnú rudu.

         Táto zpráva popisuje nasledujúce bane:

Khayserische alebo Hudeczische baňa. Dobývala 4 lamačmi ¼ siah hrubú /0,5m/ rudu, ale z nej vyrobené železo za tepla sa lámalo. Hnedelovú rudu už predkovia dobývali a ponechali sideritovú /ocelkovú/ výplň. Komisia navrhovala, aby bolí vyhľadávané hnedelové /limonitové/ výskyty.

Stadt štóla bola zavalená a ani Russeger štóla nebola prístupná. Komisia našla na haldách /odvaloch/ dobrú úpravarenskú rudu. Bola ešte jedna štóla, pod Russeger štólou, do ktorej sa ale nedalo vstúpiť. Bola úplne zavalená.

         Z Hudec štólne mala huta ešte zásobu asi za 80 skríň /kastní/ železnej rudy. Bolo preto nutné započať kutacie práce, lebo inak huta musela by zastaviť prevádzku pece. Vtedy tieto bane prevodzovala komora /erár/ a uvažovalo sa, či by nebolo účelné bane prepustiť súkromným podnikateľom.

         Erár započal kutanie ihneď a už 6. decembra 1634 hlásili Simeon Faschang a Wolfgang Schmidt, že v Ľubietovej prezreli nové kutisko, ktoré otvorili 9 siah /18m/ dlhou štólňou. Našli ¼ siah mocnú hnedelovú žilu na Pingartene v doline Nemšovej. Výchoz tejto žily bol najdený i na povrchu a pokračovalo sa v sledných prácach už i z toho dôvodu, že podľa prevedeného skúšobného tavenia šafár hlásil priaznivé výsledky, lebo získali akostné surové železo.

         Podľa indexu Uber die Ordinari Acta hl. komorného grófstva v Banskej Štiavnici už i dňa 25. februára 1629 podali zprávu o železných baniach v Ľubietovej Johan Fischer a Wolfgang Schmidt. Druhá zpráva podaná tými istými 29. mája 1630 spomína i tretieho člena komisie Johana Maurera.

         Podľa Berggerichtsbuch-u der Berggerichts Substitucion in Neusohl boli bane na železnú rudu prevodzované v Ľubietovej v druhej polovici XVII. storočia Vogelom Sommerom, prefektom komorných majetkov, potom revolucionármi a konečne komorou.

         Banské miery boli prepožičané ťažiarstvam v r. 1711, potom znovu v r. 1723 a opäť 7. III. 1725. Po každom prepožičaní bola prevádzka zastavená a o údel znovu požiadané.

         14. augusta 1700 vyslaný jeden kutár z Hronca ku kutacím prácam v Ľubietovej na Jamesnú a Driehine.

         7. septembra 1715 uvádza Index, že sa vyrábali bomby, gule a granáty.

         V r. 1734 najdeme len poznámku, že v Ľubietovej a v Ponikoch boli ťažiari oslobodení na 3 roky od platenia urbury.

         Štefan Janšák /Uhorsko v dobe uhorského feudalizmu, str. 50/ píše, že z úpadku, do ktorého priviedli banské mestá vojny XVII. a XVIII. Storočia ... slovenské mestá sa už nikdy nepozdvihli na úroveň konkurenčných miest západnej Európy. S ich poeticky ospevovaným bohatstvom krute kontrastuje skutočnosť, že robotníctvo z nich utekalo a ktoré neutieklo živilo sa žobraním.

         Toto skutočne platilo o Ľubietovej, ktorá poskytuje smutný obraz v tejto dobe. Časté ubytovanie nedisciplinovaného vojska stalo sa pravou metlou obyvateľstva. Bane takmer celkom upadli, mešťania navštevovaní častými požiarmi sa zadĺžili, pokles ceny domov išiel tak ďaleko, že nebolo možné dostať na ne žiadnu pôžičku. Obyvateľstvo nútené bolo uspokojiť sa so skromným výnosom zemedelstva, keďže z remesiel, súvisiacich úzko s osudom baní nedalo sa vyžiť. Len hrnčiarsky a obuvnícky sa ako-tak organizoval. Ináč pracovalo sa takmer v každom dome na drobných výrobkoch z dreva.

         V r. 1720 bolo v Ľubietovej 744 duší a počet domácností činil 103.

         Prvú podrobnejšiu zprávu o železorudných baniach v Ľubietovej najdeme z druhej polovice XVIII. stor.

         Jedná zápisnica Protokol pro Nro 8 z roku 1775 popisuje bane v Ľubietovej a v Ponikoch.

         A/ V Ľubietovej:

         Jamesna baňa. Vo východnej čelbe pracovali dvaja lamači. Smerom žily napredovali 6 stôp úkolove za 45 gr./stopu. Žila v čelbe sa rudnate zošlachtila. Iní robotníci vyrobili na stropovciach 1924 centov železnej rudy /za mzdu 4 ½ gr. za cent rudy/.

         Driehina baňa. Pracovali v nej 7 robotníci čiastočne po zálomoch, čiastočne na pevnej hlinastej čelbe. Napredovali 13 stôp, úkolove 15 gr. za stopu. Tí istí robotníci vyrobili v mesiaci júni 1775 420 centov železnej rudy po 5 gr./cent.

         Nová kutacia, alebo horná Jamesna baňa. T. č. nebola obložená, lebo železná ruda sa ťahá do hĺbky a doprava je sťažená. Bude potrebné rudnatý stĺp jednou hlbšou Zubau štólňou /pomocnou štólňou/ otvoriť. K prístupu rudnej žily bude potrebné vyrúbať 20 siah.

         Stefansberger baňa. Ruda z tejto bane je v dostatočnom množstve v zásobe pri hute a treba najprv previesť skúšobné tavenie a čakať na získané skúsenosti a výsledky.

         B/ V Ponikoch:

         Zollner baňa. Je obložená 7 robotníkmi, zamestnanými na stropovcoch a vo východných čelbách hornej a dolnej dedičnej štólne za úkol 1 florena za stopu. Vyrobili 118 centov železnej rudy po 6 gr. za cent.

         Habakuk baňa. Pracovali v nej 4 robotníci. Východná čelba postúpila o 4 stopy, západná o 7 stôp, úkolove 1 florén za stopu. Vyrobilo sa 128 centov železnej rudy po 4 gr. za cent.

         Goldberger baňa. Prevádzali sa kutacie a sledné práce 15 robotníkmi. Na dedičnej štólni napredovalo sa na 3 stopy úkolom 2 florenov. Na hornom a dolnom východnom poli v smere žily postúpila chodba o 14 stôp. K úkolu poskytovali zvláštny príplatok 24 gr. za stopu. Vyrobili 322 centov železnej rudy po 5 gr. za cent.

         Hlinka baňa. Započatá Zubau štólňa napredovala 2 lamačmi o 3 siahách, za ktorú prácu spolu s výdrevou si zarobili 6 florenov a 43 grajciarov. Ďalší 2 lamači dodali 217 centov železnej rudy z dobývok po 3 grajc./cent rudy.

         Keďže táto zpráva uvádza opísané bane ako K.u.k. und gewerkschaftliche Grube in Libethen und Pojnik, sú záznamy Bergbezitstandbuchu dodatočné zápisy už o stave jestvujúcich banských oprávneniach.

         Podľa Bergbezitstandbuchu 27. apríla 1782 banské miery prepožičané k.k. eráru s jednou vysokou pecou, stupou /úpravňou/ a príslušenstvami. Banský erár mal 73 1/3 kuksov, ťažiari bystrickí 36 kuksov, mesto Ľubietová 8 kuksov, Ignác Puschmann 6 2/3 kuksov, Emerich Inkey 2 kuksy, Herz. Coburg Gotha 2 kuksy, spolu 128 kuksov. Podľa Visitations Protokolu zo dňa 2. októbra 1821 patrili do komplexu ľubietovských baní: Jamesna, Poniky, Dubravica. Podrobný opis týchto je v citovanom elaboráte v §§ 109-132 na 46 stranách. Dôležitejšie state citujeme stručne za účelom znázornenia prevádzkových pomerov v rokoch okolo 1820-1821.

         § 109. Jamesna baňa. Od Ľubietovej vo vzdialenosti 2 hod. cesty je Jamesna baňa na severnom úbočí vrchu Vepor. Tak v pod- ako i nadloží je ohraničené ložisko železnej rudy s vápencom. Ložisko je 18 siah mocné, spád má 550 smeruje na 8h. Na hornom obzore je známy výskyt na 300 siah /600m/, na spodnom obzore do 30 siah. Vrstvy železného ložiska sú tvorené z hlinastého limonitu, krevelu /hematitu/ a z čierneho glaskopfu /psilomelan/, nie zriedka pretkané jalovými preplatkami, obsahujúcimi pyrit, železo obsahujúci opal, mastek.

         Mnohé staré štólne, prepadliská /pingy/ svedčia, že tu už dlhšiu dobu kvitlo baníctvo na železo. V rokoch Visitacie /1821/ boli dobývky obložené na 4 horizontoch. Z týchto štólňa I., II., III. a IV. sú v prevádzke, kým štólňou č. VI. má sa ešte napredovať k prekrižovaniu ložiska /Anton štólňa/.

         Najväčšia smerná dĺžka ložiska je otvorená na najvyššej štólni č.I. V západnej časti sú tak v strope ako i pod chodbou intaktné rudné celky, miestami však i staré dobývky. Na východ narazilo sa s jedným komínom na jalovú poruchovú žilu.

         Štólňa č.II. leží nižšie o 3 ½ siahy /7m/. Bola hnaná v jalovom podloží a toto bolo križované len veľmi málo bezvýznamnými krátkymi chodbicami s čiastočne rudnatými vložkami.

         Na štólni č.III. niet križovania a železná ruda bola miestami dobývaná starcami. Leží o 8 siah nižšie pod štólňou č.II. Prevádzajú sa len práce udržovacie.

         Významnejší je výskyt na štólni č.V., ktorá je 118 siah dlhá a čelbou mylne postúpila do jaloviny. V úsekoch pod čelbou sú intaktné rudné celky.

         Za účelom odvodňovania spomenutých vyšších obzorov, vetrania a koncentrovania dopravy bola započatá štólňa č.VI., ktorá však postúpila len na 20 siah a ešte nenarazila ložisko železnej rudy.

         V ďalšom rozpisuje sa zápisnica o montanistických zásadách, podľa ktorých sa má zariadiť prevádzka. Odsudzuje starý spôsob vyrabovania bohatších úsekov a navrhuje tieto smernice:

         a/ Mocná žila /Gang/ sa má dobývať priečnym rúbaním, aby bola výroba lacnejšia a neponechali sa rudy v pod- i nadloží, ako sa nájdu v starých dobývkach. Toto priečne dobývanie má sa najprv zaviesť na štólni č.I.

         b/ Štólňa č.II má sa opustiť a štólňa č.III má sa spojiť s komínom so štólňou č.I. Dobývanie má sa započať, aby taviaca pec bola dostatočne zásobená.

         c/ Na štólni č.I majú sa udržiavať len chodby a sýpky, potrebné k prevádzke a k dobývaniu. Výdreva, vylomená z opustených chodieb má sa použiť inde.

         d/ Keďže pre nasledujúcu taviacu kampaň sa preliminuje spracovať 30.000 centov /17.000q/ železnej rudy, musí Jamesna baňa vyrobiť 74% tohto množstva so 14 lamačmi, lebo 1 lamač môže mesačne vyrúbať do 100 centov železnej rudy.

         e/ Mimo uvedených 14 lamačov budú zamestnaní 6 robotníci v úkole na štólni č.I a majú prekrižovať priečnu žilu, za ktorou treba vyhľadať pokračovanie rudnatej žily /Gang/, ktorá sa dá stopovať na povrchu, kde sú nohé opustené štólne a prepadliská /pingy/. Na Michal štólni 2 lamači majú napredovať čelbou, ktorá stojí v jalovine a po vymeraní a redukovaní žily železnej rudy na nivo Michal štólne má sa križovať podľa redukcie do pod- alebo nadložia.

         f/ Každým 4 lamačom sa prideľuje 1 pratač, pričom však zámenná cena 1 centu železnej rudy zostáva nezmenene 6 ½ grajciara /Convencionálne mince/.

         g/ Na udržovanie majú zamestnávať 2 tesárov.

         h/ Banské mapy sa majú doplňovať a v budúcom zasadnutí predkladať.

         §110. Zdokonalenie úpravy odvalových rúd a zásobu úpravenských rúd nemožno podľa návrhu Španej Doliny uskutočniť, lebo niet dostatočného množstva vody a značný obnos na investície nestojí k dispozícii.

         Úpravňa zamestnávala 6 robotníkov na jednoduchom zariadení, žľaby, splavy /Gitter/ a koryto. Za 1 cent rudy platilo sa ½ grajc. conv. mince.

         §111. Keďže vysoká pec vyžaduje, aby železná ruda z Jamesna bola pražená len polovičným množstvom a toto množstvo v menších kusových rudách sa nevyrába, má sa v bani čiastočne rozdrobiť /puchovať/ a triediť na kusy 2 colové, 1 colové a 1/4 colové. Plánuje sa ¾ kusovej rudy z dobývok už v bani rozdrobiť.

         §112. Baňa na Šajbe. Od Ľubietovej vo vzdialenosti ¼ hodinovej cesty je baňa na Šajbe, kde sa dobýva 18 – 20%-ová železná ruda. Ložisko /Lager/ je vo zvetralej hornine. Výskyt je smerne a v úklone nedostatočne presledovaný. Mocnosť rudnatosti je len 1 stopa, takže žiadne valné nádeje nemožno do tohto výskytu klásť. Vzdor tomu je potrebné túto rudu ako prísadu použiť k rudám z bane Jamesna.

         §113. Kutacie práce majú sa prevádzať v Driekini, kde pred niekoľkými rokmi dobývali ocelok /siderit/ uložený vo vrstve hlinastej bridlice. Navrhuje sa vyhľadať tento výskyt dvoma robotníkmi i vo vrchoch u Hiadel-u. Obe kutacie práce boli dosiaľ bezvýsledné, ale treba sledovať i ďalej kutacími prácami charakter výskytu.

         §114. Vysoká pec v Ľubietovej má sa zásobovať pre budúcu kampaň percentuálne:

         z Jamesny, železnou rudou               74%

         z Driekini železnou rudou                   4%

         zo Šajby                                           6%

         zo Starých Hôr ocelkom                    8%

         zo Stefansbergu železnou rudou        4%

         troskami z frišovania                         4%

                                                             100%

 

         Pre plánované množstvo 30.000 centov má dodať železnú rudu:

         Jamesna                        22.200 centov

         Driekina                          1.200 centov

         Stefansberg                    1.200 centov

         Šajba                             1.800 centov

         Staré Hory ocelok          2.400 centov

         Troska z frišovania          1.200 centov

                                               30.000 centov

 

 

Pre stávajúcu kampaň má sa vysoká pec zásobovať:

         Z Ľubietovej železnou rudou     84%  20.160 centov

         Zo Starých Hôr ocelkom          8%   1.920 centov

         Z Driekini železnou rudou         4%      960 centov

         Zo Stefansbergu                      4%      960 centov

                                                    100%     24.000 centov

 

Zásoba dosiaľ už pripravená:

         Jamesna žel. ruda           21.500 centov

         Šajba žel. ruda                  500 centov

         Driekina žel. ruda   3.960 centov

         Stefansberg žel. ruda      1.134 centov

         Staré Hory ocelok              950 centov

         Straková žel. ruda 1.000 centov

         Hiadel žel. ruda               4.000 centov

         Závoz žel. ruda                 200 centov

         Železník žel. ruda     140 centov

                                               33.384 centov.

 

         V ďalšom popisuje Vizitačná zápisnica chod vysokej pece, manipuláciu /§115/, prácu hámra /§116/ v Ľubietovej, hámor vo Vajskovej /§117/, stavebné návrhy /§118/, žiadosti /§119/. Nedoporučuje sa zo Starých Hôr prevziať znečistený ocelok, lebo obsahuje mnoho chalkopyritu, tetraedritu a malachitu, takže získané surové železo je krehké a menej hodnotné /§120-121/.

         §122. Železná ruda v Ponikoch nemá k dispozícii dostatočné množstvo železnej rudy a preto už v r. 1818 sa započalo znovuotváranie jednej starej štólne na vrchu Hlinka, neďaleko od mestečka Poniky. Železná ruda je silne okrová a vyskytuje sa hniezdovite, čočkovite, v menších-väčších úsekoch, znečistená i hlinou. Žila je vyvinutá vo vápenci. Čelbou sa napreduje k severozápadu. V dobývkach pracujú 12 lamači. Za 1 cent hlinastej železnej rudy sa platí 5 grajciarov /conv. mince/. Jeden lamač vyrobí mesačne 80-100 centov rudy. Navrhuje sa, aby robotníci na inom mieste kutali na železnú rudu v pokračovaní výskytu na vrchu Hlinka a za vyrobenú železnú rudu aby sa platilo 8 grajciarov /conv. mince/ za cent. Stávajúca štólňa je v doline a do hĺbky sledovať žilu by vyžadovalo nákladné čerpanie vody, preto uvažované bolo o návrhu, aby robotníci z vlastnej iniciatívy a vlastným nákladom hľadali výskyty železnej rudy.

         §123. V Dúbravici vo vrchoch „nad Močarinami“ je v hornej Michal štólni síce len úzka rudnatá žilka o mocnosti sotva ½ až 1 stopy /31,6 cm/, ale nádejnejšia ako na Hlinke. Baňa je len v polhodinovej vzdialenosti od huty v Ponikoch. Ruda je okrový vláknitý hnedel /Glaskopf/ lepšej akosti s obsahom 35 funtov pro cent. Táto štólňa – blízko k povrchu – bola opustená a ruda bola otvorená spodnou Michal štólňou. Ložisko smeruje k severovýchodu a má spád 450 k juhozápadu. V dobývkach pracujú 4 lamači za mzdu 5 grajciarov /conv. m./ za 1 cent rudy. Na vyšších povrchových kutacích prácach sú zamestnaní 2 lamači.

         §§ 124, 125, 126. Pojednávajú o hutníckych záležitostiach. Dôležitejšie  sú dáta nasledujúceho §-u, kde sa udáva, ktoré bane dodávajú rudu pre hutu v Ponikoch.

         § 127. Vysoká pec v Ponikoch má sa zásobovať pre budúcu kampaň percentuálne:

         Z bane na Hlinke – hlinastou železnou rudou         48%  14.400 centov

         Z Michal štólne – hlinastou železnou rudou            16%  4.800 centov

         Zo Starých Hôr – ocelok                                       10%  3.000 centov

         Z bane Zolna - hlinastou železnou rudou               10%  3.000 centov

         Z bane Habakuk – hlinastou železnou rudou          4%   1.200 centov

         Z bane Dubravica – hlinastou železnou rudou        4%   1.200 centov

         Z bane Einheimisch – hlinastou železnou rudou      2%      600 centov

         Trosky z frišovania                                               6%   1.800 centov

                                                                                100%   30.000 centov

 

         Zásoba rúd v hute  a na závodoch je uskladnená. Upotrebiteľná železná ruda činí 31.014 centov, zväčša ale dá sa použiť len ako prísada.

Neupotrebiteľná ruda činí 38.653 centov.

         Do prvej skupiny patria závody so zásobami: baňa na Hlinke – 9400 centov, Michal štólňa – 604 centov, ruda zo Starých Hôr – 2000 centov, baňa Zolna – 12080 centov, Habakuk štólňa – 6300 centov a baňa Dubravica – 630 centov. Spolu je to horeuvedených 31.014 centov.

         Neupotrebiteľná zásoba  železnej rudy je v bani na Petrikovej – 6740 centov a pri Einheimisch bani – 31913 centov. Spolu 38653 centov.

Pre plánovanú kampaň musia ešte vyrobiť:

         žel. rudu na Hlinke 5.000 centov

         zo Starých Hôr               1.000 centov

         z Michal štólne                4.196 centov

         z Dúbravice                      570 centov

                                           10.766 centov.

§ 128. Výhľady pre budúcnosť sú pesimistické už podľa dát uvedených v predošlých odstavcoch.

         Michalštólnianske kutacie práce sú dosiaľ neuspokojivé a nemožno počítať podľa dosavádnych sledných na akostnejší a výdatnejší výskyt.

         Rudy z bane Einheimisch a z Petrikovej nemožno použiť pre vysoký obsah mangánu.

         Kutacie práce v Kiznach /Biznach?/ ako i Zajačí kút dosavád nepriniesli rozhodujúce výsledky. V prvej kutacej štólni otvorili okrový limonit, v druhej len zafarbenú hlinastú žilu miestami s kusami železnej rudy.

         Kutacie práce na Bansko boli zastavené, lebo  železná ruda obsahovala pyrit /Poznámka prekladateľa: Pravdepodobne tvoril sa hnedel –limonit zvetrávaním pyritu a možno v hĺbke sa dosiahne ložisko pyritu??/.

         Kutacia práca v Dubravici otvorila len hlinastú žilu.

         Na Borovine bola kutacími prácami narazená železná ruda. Bola však znečistená zemitým kobaltom.

         V Zolni bola kutacou štólňou otvorená len bezvýznamná žilka.

         Podľa uvedených dát boli kutacie práce bezvýsledné a samé bane v prevádzke dobývali len menejcenné viac prísadové železné rudy.

         Z Vizitations Protokolu má pre štúdium baníctva v Ľubietovej ešte význam § 123, lebo sa zdôrazňuje potreba rozsiahlejšími kutacími prácami vyhľadať výdatnejšie ložiská železnej rudy.

         Kým v Ľubietovej jedine Jamesna baňa umožňuje prevádzku vysokej pece, zatiaľ v Ponikoch dodajú bane nekvalitnú, hlinastú rudu a musí sa kalkulovať nákupom rudy lepšej kvality.

         Navrhujú sa rôzne odmeny pre robotníkov, ktorí najdú výdatnejšie ložisko železnej rudy, aby zabezpečili chod vysokej pece v Ľubietovej a v Ponikoch.

         Z Protokolov „Gewerks Protokoll“ sú niektoré pozoruhodné dáta z rokov 1850 a 1842.

         Posátka. Výskyt železnej rudy podľa zprávy z r. 1850 č. 2030 bol výdatný. V poslednej dobe severozápadne od šachty otvorená Kutacia štólňa umožnila dobývanie mesačne priemerne 600 centov železnej rudy a má význam i pre budúcnosť, takže dôkladné sledovanie výskytu sa započalo. Výroba piateho mzdového odbobia bola 1000 centov s 19 robotníkmi za 456 smien.

         Zubau štólňa. Rudnaté ložisko v prvom križovaní tretieho obzoru bolo rezervované pre dobývanie.

         Jamesna. Na zbytkoch starých dobývok v okolí Titus úpadnice sú mnohé pracovné miesta s dobrou železnou rudou. Výroba v piatom zárobkovom období bola 1050 centov s 24 robotníkmi za 576 smien. Za 14 dní vyrobil si jeden robotník 4 fl. 12 gr., na jednu smenu 21 gr.

         Jelšina. Z porady zo dňa 14. apríla 1842 číslo 1840/267/ 1842 navrhovala banskobystrická komorná správa odmeňovať Mathiáša a Johana Clementisa, ktorí vlastným nákladom našli kutacími prácami limonitový výskyt v Jelšine /pri Ponikoch/ a dodali 10252 centov dobrú hnedelovú rudu a to i z toho dôvodu, že ložisko je nádejné i pre budúcnosť ponického baníctva a železného hutníctva.

 

         Podpisom richtára Banskej Bystrice, zástupcov súkromných spoločníkov ako i mesta Ľubietovej predložená bola žiadosť na správu železiarní, aby podľa § 149 Patentu zo dňa 23. mája 1854 svolávala tzv. Gewerkstag, lebo za 11 rokov táto porada nebola ani raz svolaná.

         Žiadosť bola podaná 31. augusta 1856.

         Návrh na riaditeľstvo Berg, Forst u. Guter Direktion bol predložený 15. januára 1857, v ktorom ohľadne zisku ťažiarstva pozoruhodné sú dáta:

         Ľubietová a Waisková mala priemerne ročitého zisku      10.800 zl.

         Poniky                                                                           26.000 zl.

         Podľa ocenenia kuksov, číslo akty 71 z r. 1856, bola hodnota v oboch závodoch stanovená v 530 zl. A na jeden kuks jedného závodu 84 zl., dokonca až 203 zl., čo znamená spolu 27%-nú rentu, lebo kuksy z oboch závodov sú spoločné u členov ťažiarstva.

         Tieto priaznivé výsledky sú dôkazom, že sú neodôvodnené sťažnosti spoločníkov ohľadne úpadku železiarskeho ťažiarstva v Ľubietovej a na Ponikoch.

         Poukazuje sa na návrhy už predložené, ktorými ohľadne zvýšenia produktivity podali svoje plány a preto navrhujú svolať žiadaný Gewerkstag – ťažiarske zasadnutie.

         Na začiatku XIX. Storočia zdokonalila sa huta v Rohnitz /Rohnitz=Hronec/ a stavali sa ďalšie taviarne v Ľubietovej v okolí obce Jaraba, Ponik a Pohorella, ako i maše a hámre v obciach Chvatimech, Piesok, Zahrembach, Bystrá, Waisková, Jasenia, Moštenica a Banská Bystrica. V r. 1831 bola dobudovaná valcovňa v Podbrezovej, ktorá vyrábala i železničné koľajnice.

         Surové železo dodali z obcí Hronec, Polhora, Tisovec, Ľubietová, Pojniky a Dobšiná.

         Podľa dát Karla Hauera v r. 1863 dobývali bane v obciach Ľubietová, Hronec, Mittelwald a Ponik spolu 112.000 centov rudy. Keďže sa huta v Hronci nezdokonaľovala a bane v Hronci, Jaraba, Balogu a v Hruškovej sa vyčerpali a rudu bolo treba dopravovať z 10-12 míľ z Dobšinej, preto chudé hronecké ako i drahé dobšinské rudy zapríčinili v r. 1867 zánik taviarní v Hronci.

         V Ľubietovej postavila sa ako náhrada hroneckej taviarne jedna vysoká pec a zmodernizovala sa v Podbrezovej oceliareň a rúrovňa. Surové železo vysokej pece v Ľubietovej spracovala železiareň v Podbrezovej.

         Keď hovoríme o baníctve v Ľubietovej, musíme myslieť nielen na lokálne výskyty v samej Ľubietovej, ale načim shrnúť do štúdia všetky okolité bane, ktoré gravitovali so svojimi rudami k taviacim peciam v Ľubietovej, Jarabe, Ponikoch a Pohorellej a odtiaľ so surovým železom do Podbrezovej. Samozrejme sú pri tom dôležité i zprávy o opustených baniach, nakoľko pochádzajú zo spoľahlivého prameňa.

         Hauer opisujem bane pod Poľanou v blízkosti Ponickej Huty. Podložie ložísk je hlinastý vápenec, nadložie krystalický vápenec. Mocnosť výplne bola 2-8 stôp. Ruda bola znečistená hlinastým vápencom a rudy sotva obsahovali 25% železa. Jedno limonitové ložisko smerom východno-západným so sklonom 12-150 k juhu bolo 1-3 stopy hrubé.

         Železné bane v okolí Poník dodávali v r. 1863 sotva 10.000 centov rudy. Maderspach v r. 1880 našiel v Ponikoch len jednu baňu, ktoré bola prístupná a to bezprostredne pri hute, severne na úbočí Stanko vršku. V štólni je najkrajnejšie v nadloží diasová-kremitá bridlica, na to nasleduje žltý trias-dolomit, nad tým kremitá červená bridlica a konečne hlinastá výplň so zvetralou andezitovou tufou, v ktorej sa vyvinuli limonitové hniezda. V puklinách limonitu našli i hematit, siderit, miestami s chalcedónom. Smer hniezd bol východo-západný so sklonom k juhu.         V Dúbravici a v bani „Pod Breziny“ v puklinách kvarcitu vyskytoval sa limonit, ktorý obsahoval 37% železa /Fe/.

         Medzi Ľubietovou a Tri vody vidno stopy starých železných baní v andezitovej tufe. Napr. na severozápadnom svahu vrchu Vepor /1255/ bola Mathias baňa s kremitou železnou rudou a na západnom svahu smerom k Ľubietovej Jamesna s limonitom medzi trias dolomitom a andezitovou tufou. /dolomit je v nadloží fylitu/

         Na južnom svahu vrchu Vepor bola František baňa /Francisci/ s výplňou kremitých železných rudnatých čočiek o mocnosti miestami až 2m.

         Všetky výskyty sú pôvodu metasomatického, t.j. povstali premenou dolomitu v železnú rudu s kremeňom.

         Baňa v Hruškovej - 2 km severozápadne od Zährenbachu medzi vrchmi Mitrova /1253m/ a Dolinka /1002m/ dobývala v staršej dobe limonit, ktorý vznikol z pôvodnej pyritovej výplne. Rudy boli hematit, pyrit, limonit a železný oker v hniezdach medzi kremitou bridlicou.

         Baňa Jamesna dala v r. 1907 asi 1712 ton rudy s obsahom Fe = 31%.

         Podľa dr. Pappa boli pozoruhodnejšie železorudné bane v župe zvolenskej len v okolí Ľubietovej a Poník.

         Už v r. 1915 píše dr. K. Papp, že v Ponikoch dobývali limonitové a hematitové rudné ložiská, avšak v jeho dobe bolo vidno už len odvaly.

         V andezitovej oblasti štiavnicko-kremnického pohoria je v severovýchodných končinách andezitový ostrov dvojštítneho Vepora /1255 a 1302 m/ medzi paleozoickými bridlicami. Na kontakte týchto dvoch hornín sú na čelných miestach pozoruhodné výskyty železnej rudy.

         Nad obcou Tri vody /Dreiwasser/ v bani František podložie tvorí fylit, poťažne dolomit a nadložím je andezitový tuf. Výplň je kremitá železná ruda, t.j. limonit a hematit obsahujúc mnoho kremeňa. Podobný charakter majú i železorudné výskyty v severozápadnej časti Mathias bane a na ľubietovskej strane ležiacej Jamesna baňa.

         Západne od Ľubietovej v Posatek bani vyskytuje sa limonit /hnedel/ tiež medzi dolomitom a andezitovou tufou. Dolomit len v blízkosti andezitu bol premenený v železnú rudu, čo je dôkazom, že železná ruda, chalcedónové a opálové žilky sú postvulkanického pôvodu, povstalé postvulkanickými účinkami andezitovej erupcie.

         Podľa Bergbezitzstandbuchu der k.k. Neusohler Berggerichts Substitution 1857 prepožičané boli banské miery v Ľubietovej pre Libethener k.k. B. Gew. Eisenwerk:

a/ Jamesna železná baňa = 12544 štvorc. banských siah na úpätí vrchu Vepor /doprava štólňou 646 ban. dráha, 50-60 robotníkmi, ďalej povozmi 12,5 km do železiarní v Ľubietovej/.

b/ Posadka Ferdinand baňa stará Erzherzog Johan šachta s gápľom a prislušenstvami 12544 štv. ban. siah.

c/ Pohorella Jakob štólňa. Štólňová miera 12544OO

d/ Železno spolu s Jakubovou baňou. Štol. Miera 12544OO

e/ Závoz pravidelná št. miera 12544OO

f/ Lousi baňa /Lujza/ medzi Majerhof Bunowo, Hardi majer a Peklo 12544OO, haldy=200OO

g/ Hrb od vrchu Vepor bočiaceho sa hrebeňa Hrb. 12544OO

         Vysoká železná pec s príslušentvami a s bytmi.

         Lokalizáciu opisujem kniha banskej prepožičky takto:

         a/ leží na sedle vrchu Jamesna a na lúke Mlynárovská

         b/ leží na brehu /Hugel/ Posádka medzi Šajbou a Pohorellou i Driekinou /pri pozemkoch Mailing, Mrva, Kmety, Heinrich/

         c/ leží v Pohorelle a majeri Nikolai na pozemkoch Andreas Hudetz a Johan Chriastel

         d/ v doline Železnô oproti Jankovej doline v lese

         e/ pod vrchom Prusko alebo menom závoz.

         Ponické bane prepožičané na železnú rudu boli rozdelené takto:

Banský erár mal 80 1/3 podielov, mesto B. Bystrica 32, mesto Poniky 12, Ignác Puschmann z B. Bystrice 3 2/3 podielov. Majetok pozostával z banských mier:

1/ Banské pole Hlinka, jedna dolnouhorská banská miera 51478,89 m2

   Prepožičané bolo 12. septembra 1819.

2/ Horné a Spodné banské pole Einheimisch, dve dolnouhorské banské miery 102957,78 m2. Prepožičané 30. októbra 1796.

3/ Baňa v Dúbravici na zemí obce Hrochoť a Dúbravica na pozemku Eszterházyho v Hrochoti. Prepožičané 1. decembra 1781 č. 319. obnovené 1818 jedna banská miera

4/ Baňa Djel na území obce Pojnik jedna banská miera /r. 1840/

5/ Baňa Zolna na území obce Pojnik jedna banská miera. Prepožičaná 27. apríla 1782.

   Ad 5/ Prevádzka zastavená bola v r. 1847 pre vyčerpanosť výskytu. Zápisnica hlavnej pochôdzky z r. 1847. Rudy úplne vydobyté.

6/ Baňa Jelšina na území obce Pojnik jedna banská miera. Prepožičané 22. februára 1840.

   Ad6/ Pre špatnú akosť železnej rudy prevádzali len sledné práce i to zväčša v pracovnom kľude.

         V banskej knihe Bergbezitzstandbuch der k.k. Neusohler Berggericht Substitition 1851 na str. 178 uvádza sa, že o prevádzke týchto baní v Ponikoch neboli najdené žiadne prevádzkové dáta.

 

         Bane na Troch Vodách. Od r. 1857 majiteľ Ernest Prihradný.

Banský erár prevádzal bane do r. 1854, keď Note Berggerichtu /č.2560/ 223 z r.1854 uvádza zastavenie prevádzky na Dreiwasser.

1/ Mathias /Ferdinandi/ a Johan štólne. Peikovská baňa, leží v doline Peiková na území Ľubietovej . Prepožičané 13. decembra 1795 na železnú rudu. Tri dolnouhorské banské miery po 12544 štvorcových siahach. V roku 1871 číslom 120 vymazané.

2/ Florian štólňa v Bacuchove v komorných rezervných horách v Brezne. Prepožičané 16. novembra 1841 č. 1103 na železnú rudu. Výmaz v r. 1871 č. 120.

3/ Gustáv banské pole 12544OO v rezervovaných lesoch v Ľubietovej Hora prostredná nad Širokým Grúňom. Prepožičané číslom 260 z r. 1853, vymazané 13. júla 1855.

         Zpráva banského referenta, banského radcu Landerera zo dňa 5. januára 1855 na výnos Berg-Forst-und Guter Direktion v Banskej Štiavnici číslo 547/P/854 o pochôdzke železorudných baní a kutacích diel v Ľubietovej a v Ponikoch vychvaľuje vyrobené surové železo z vysokej pece v Ľubietovej „Beruhmtes Rokeisen“ z rúd Jamesna bane, ktoré boli bohatšie, ľahkotaviteľné a kusové, kým primiešané rudy z Posátka a Pohorella boli chudšie, tiež ľahkotaviteľné, ale hlinasté.

         Jamesna baňa južne od huty v 3 km vzdialenosti na vrchu Vepor na kontakte andezitu a vápenca, dobýva 6 siah mocnú žilu so širokými železorudnými pásmi obsahujúc hlavne hnedel /limonit/ veľmi dobrej akosti, niekedy však silne miešaný opálom.

         Výskyt – píše Landerer – bol mnohými štólňami prekutaný a dobývaný. V jeho dobe /1855/ bola v prevádzke len jedna štólňa číslo I. a to najsevernejšia čelba, ktorou za jednou priečnou žilou otvorila sa mocná, intaktná železorudná časť. Na otvorenie tohto rudného úseku obložila sa štólňa č.3 hlbším obzorom.

         Baňa Posádka na ceste do Poník 1 ½ hodiny od ľubietovskej huty k juhozápadu s páňvovitým výskytom hnedelu vo vápenci, ktorý spočiatku odstránením povrchovej vrstvy bol dobývaný. Následkom toho stávajúca štólňa snehovou vodou z vydobytých jám bola silne porušená. Rudnaté hniezda sa vyberávali hĺbením po nivo štólne a potom vyrabovaním výdrevy úpadníc nechali prázdne jamy zboriť. Týmto postupom obrábali sa vždy novšie a ďalšie výskyty – rudnaté hniezda. Hĺbka tohto páňvovitého výskytu nebola toho času ešte dosiahnutá a keďže vyrúbanie oveľa dlhšej štólne v dosť pevnom vápenci by bolo bývalo nákladné, otázka hĺbky zostala nevyriešená.

         V bani Pohorella blízko k Posádke boli pomery stejné a správny bol záver zprávy, že prevádzka baní v Ľubietovej bola toho času uspokojivá.

         Ohľadne železorudnej bane v Ponikoch zpráva uvádza, že hneď pri huty v Ponikoch je jedna bohatá železorudná baňa. Ruda tejto bane by vystačila zásobovať vysokú pec v Ponikoch niekoľko rokov. Má však špatnú vlastnosť, že vyrobené surové železo je už za studena lámavé. Z toho dôvodu potrebné je postarať sa o nákup prípadne aj drahšej a chudšej železnej rudy, ktorá by napravila akosť surového železa.

         Einheimisch baňa tiež v blízkosti vysokej pece bola v prevádzke dvoma štólňami. V hlinastých vrstvách vápenca sa dobýval silne blyšťavý hnedel, ktorý však obsahoval fosfor. Stará šachta bola opustená. Na spodnej štólni vyskytli sa veľmi pekné úseky rudných celkov. Ruda postupuje i do hĺbky, ale otváranie tej s hlbšou štólňou bude nákladné, lebo dolina je plytká. Očakávané množstvo odhaduje sa na veľmi veľké.

Baňa v Dúbravici je vzdialená od huty na 1 ¾ hod. k juhu. Výskyt je podobný k pred týmto uvedenému a je dobývaný viacerými menšími štólňami. Výplň je hlinastá a pokrytá je kremitými valúnmi a vrstvami železnej rudy s plochým úklonom. Žila je vyvinutá vo zvetralej rule /gneis/ a hĺbka môže ešte mnoho kryť. Potrebné by bolo namerať a geognosticky preskúmať celú baňu.

         Hlinka baňa leží 1½ hod. cesty vzdialene od huty. Je to povrchový výskyt nad vápencom. Ruda je chudá, ale ako prímiešok k iným rudám veľmi upotrebiteľná. Výplň je hematit /Rotheisenstein/. Dobývanie je zastavené a keďže zásoba tejto rudy sa míňa, potrebné bolo uvažovať o budúcom dobývaní.

         Zpráva zdôrazňuje nutnosť vyhľadávania ďalších výskytov železnej rudy.

 

         Zápisnica porady zo dňa 27. júna 1855 protirečí nielen predchádzajúcej správe, ale i nastávajúcemu vývoju baní a prevádzkovým dátam až do r. 1910. Hovorí totiž, že bude sa musieť uvažovať o zastavení chodu vysokej pece v Ľubietovej, lebo ruda z Ľubietovej má slabú zádrž /Geringhältig/ a zapríčiňuje veľkú spotrebu paliva.

         Zdá sa, že hronecká huta úmyselne znehodnotila výskyt v Ľubietovej, aby nedošlo k zlepšeniu prevádzky v Ľubietovej, čo však ako sa zdá, nepodarilo sa, lebo v Ľubietovej postavili novú vysokú pec a v Hronci bola prevádzka zastavená v r. 1867.

         Vo výkazoch o zásobe železných rúd sú mnohé výskyty uvedené, o ktorých písomné zprávy sa nenachodia. Pre úplnosť k orientácii nech  slúžia dáta výkazu z októbra 1854.

         I. Zásoba železnej rudy v októbri 1854 v Ľubietovej:

 

 

Baňa

Zásoba /v centoch/

Baňa

Zásoba /v centoch/

na huti

na bani

na huti

na bani

Jamesna

16409

2894

Malá dolina

-

100

Posátka

29863

7405

Schaibica

-

244

Pohorella

-

15149

Schaiben dolina

-

248

Hankova dolina

-

624

Luosi

-

336

Železno

-

943

Stacsnik

-

145

Maschna

-

85

Hrb

1564

200

Schoprovo

-

298

Prschan

3081

-

Petrikovo

-

30

Stacsnik, Železno, Maschna, Schoprovo

1450

-

 

 

 

 

Spolu zásoba na huti 52.368 centov = 29.300q

             na bani 28.701 centov = 16.070q

 

 

         II. Zásoba železnej rudy na Ponikoch v októbri 1854:

Baňa

Zásoba /v centoch/

na huti

na bani

Hlinka

-

2707

Einheimisch

2465

78542

Dubravica

232

45848

Zolna

-

327

Djel

-

749

Žiar

 

11

 

Spolu zásoba na huti   2.697 centov = 1.510q

             na bani 128.184 centov = 71.780q

 

         Ponická huta tavila železnú rudu /zpráva za august 1854/ v tejto percentuálnej smesi: Einheimisch hnedelová ruda = 44%, Dubravice = 36%, z Hlinky = 8%, z Djelu = 8% a Zolna bane = 4%, spolu 100%, k čomu dávali 25% vápenca.

         V auguste 1854 vyrobila huta v Ponikoch zo smesi 3440 centov železnej rudy a 857 centov prísady = 4297 centov smesi, 739 centov surového železa a 17 centov liatiny. Počet odpracovaných smien bol 1272 za 4 týždne. Používané drevené uhlie vážilo 1 merica /1 Maas = 103-104 funtov /57,7-58,2 kg/. Keďže sa získava prakticky z tvrdého listnatého dreva zuhoľnatením z 1 prm suchého dreva 480-500 litrov dreveného uhlia /100 1.= 10-12 kg/, tak pri váhe 18-22 kg na 100 litrov kusového dreveného uhlia by mala mať stará používaná merica pre drevené uhlie okrúhle objemu 0,3 m3, t.j. 300 litrov /Slov. lesnícka príručka 1943 – str. 274/.

         Podľa Manipulations Ausweisu /výkaz manipulácií/ z roku 1854 bola používaná na meranie dreveného uhlia „žarnovická merica“, ktorá sa rovnala so 6,46 viedenskými kubičnými stopami /po 31,6 dm3/, t.j. okrúhle 6,46 x 31,6 = okrúhle 183 litrov = 0,183 m3, čo potvrdzuje oprávnenosť stálych sťažností huty, že dodané drevené uhlie je menejcenné, málo vypálené, lebo váha 100 litrov dreveného uhlia prevýšila podľa lesníckych skúseností stanované maximum 22 kg /100 litrov o 9,7 kg, t.j. bola 31,7 kg na 100 litrov/.

         Pre meranie surového dreva používali miliari /a v lesníctve tiež/ žrďovú mieru = Stabelmaas, ktorá sa rovnala 2,2 kubickým stopám, t.j. okrúhle 0,7 m3.

         V starých správach sú tieto miery všeobecne používané a preto pri štúdiu záznamov železiarskych hutí možno správne posúdiť prevádzkové dáta len prepočítaním týchto. Keďže v odbornej literatúre žiadne údaje sa nenašli, boli dáta citovaného výkazu pre ďalšie štúdium veľmi vzácne a umožnili prepočítanie používaných mier na terajšiu ich hodnotu:

1 žarnovická merica = 1 Maas = okrúhle 183 litrov,

1 žrďová miera = Stabelmaas = 0,7 m3.

         Ponická huta nevyrábala akostné surové železo a sú správy v archíve komorného úradu v Banskej Štiavnici, podľa ktorých bol vyslaný závodom zákaz používať tieto výrobky.

         K porovnaniu manipulácie taviacich pecí okolitých železiarní nech slúžia tieto dáta:

 

        

1/ V hroneckej hute

Surové železo

Liatina

Hnedelová ruda z Balogu

-

55%

Ocelok z Dobšinej

30%

20%

Hnedel z Bystrej

-

15%

Ocelok z Mlynky

-

10%

Pražený ocelok z Dobšinej

70%

-

Spolu:

100%

100%

Vápenec

10%

14%

2/ Polhora /Mittenwald/

Surové železo

Liatina

Železná ruda zo Sirku

-

40%

Pražený  ocelok

-

55%

Magnetovec

-

5%

Spolu:

-

100%

Vápenec

-

10%

3/ Tisovec

Surové železo

Liatina

Ocelok z Dobšinej

40%

-

Hnedel zo Sirku

52%

-

Železná ruda z Maschny

8%

-

Spolu:

100%

-

Vápenec

7%

-

 

         Proti týmto správam /č. 10259/1854 kg archív/, v ktorých je vykázaná spotreba vápenca vo výške 25% v Ponikoch vykazuje správa č.1524/287 z r. 1845 len 20%-nú spotrebu, čo ešte vždy prevyšuje maximum okolitých železiarskych hutí /r. 1840 bolo 24%/.

 

4/ Poniky

na surové železo

v r. 1845

v r. 1854

Hnedel Einheimisch baňa

46,60%

44%

Dubravica

38,40%

36%

Hlinka

11,00%

8%

Djel

4,00%

8%

Zolna

-

4%

Spolu:

100%

100%

Vápenec

20%

25%

 

 

         O prevádzke železnej huty v Ľubietovej pre obdobie 1840-1854 sú neúplné správy. Ohľadne kutacích prác na vrchu Hrb, Uhlištie, Jankova dolina, Schoprovo uvádza správa z r. 1840 že v hlinastej výplni sú hnedelové vložky.

         Prevádzku ľubietovskej a ponickej huty opísal stručne v r. 1873 Anton Péch takto:

         Ľubietovská železiarska huta. Erár mal 78 ½ zo 128 podielov. Táto huta bola zásobovaná železnou rudou z bane v Jamesnej, Posádky a z Pohorelly. Najvýznamnejšia bola baňa Jamesna pod vrchom Vepor, kde na kontakte vápenca a andezitového /píše trachyt/ tufu dobývali 35-40 funt/procentové železné rudy z 3-4 siahy mocného ložiska. Výskyt je síce často porušený smykovými poruchami, keďže však v tufe bolo možno napredovať chodbou, mohlo sa ľahko nájsť pokračovanie odsunutej časti ložiska.

V tejto dobe boli trovy dobývania 1q železnej rudy 10-12 grajciarov. Keby sa bolo zaviedlo pravidelné prevádzanie a prípravy pre dobývanie boli včas prevedené a výroba by sa bola zvýšila, bola by daná možnosť znížiť výlohy na 8-10 grajciarov. Opravou cesty i dopravné trovy by sa mohli znížiť.

         Taviareň ležala v blízkosti mesta Ľubietovej a výrobu by bolo možno zvýšiť až na 20-25000 q surového železa, ktoré bolo veľmi vhodné na zhotovenie špeciálnych odliatkov. Keďže bane v samej Ľubietovej boli mimo prevádzky, používalo sa drevo rezervovaných lesov v blízkosti Ľubietovej pre prevádzku huty. Drevné uhlie stálo taviareň 9-10 grajciarov za kub. Stopu.

         Z Ľubietovej viedla dosť dobrá cesta na hradskú Banská Bystrica-Hronec. K ľubietovskej železiarni patril i hámor vo Veiskovej.

         Péch navrhoval malú hutu v Ľubietovej predať súkromnému priemyslu a keď by sa to nemohlo uskutočniť, doporučoval taviacu pec prestaviť na väčší výkon, aspoň na 50000 q surového železa, čím by sa znížili výrobné náklady.

         Bilančné výsledky v rokoch 1867-1871 sú v nasledujúcej tabuľke:

 

 

     

Rok

Výroba /v centoch/

Bilančný výsledok

surové železo a liatina

kováčske železo

Hodnota            /zl./

Zisk                  /zl./

Strata                              /zl./

1867

6699

6622

72605

12515

-

1868

7335

7513

94430

10849

-

1869

4762

8617

94119

11665

-

1870

8060

6418

90205

-

16276

1871

2504

6880

82174

-

466

Spolu

29437

38054

433533

18287

-

priemer za rok

5887

7211

86706

3657

-

 

 

 

 

Ponická železiarska huta. Erár mal 80 ½ zo 128 podielov. Jedna baňa tohto závodu bola v bezprostrednej blízkosti taviarne. Vyrábala sa železná ruda s obsahom Fe=20-25 funt/cent /asi 20-25%/ zo žily vyvinutej medzi hlinastým vápencom a kryštalickým vápencom. Rudy obsahovali v značnom množstve fosfor a preto nebola upotrebiteľná.

         Ostatné bane ležali od huty vzdialenejšie pri Dubravici a Jelšine, kde sa rudy vyskytli medzi bridlicou a vápencom. Obsahovali tiež 20-25% železa a boli menej znečistené fosforom.

         Množstvo rudy v týchto baniach bolo veľmi obmedzené a zvýšenie ťažby bolo nemožné. Taviaca pec mala ročitú kapacitu výroby 15-16000 centov surového železa, pre špatnú akosť rúd spotrebovala veľa paliva. Pec a iné zariadenia boli v dosť dobrom stave.

         Palivo dodalo panstvo Eszterházyho, okolo 10 grajciarov za kubickú stopu.

         Keďže táto malá taviareň ležala na nevhodnom a neprístupnom mieste a zvýšenie výroby bolo nemožné, navrhoval predaj závodu súkromnému priemyslu.

         Bilančné výsledky v rokoch 1867-1871 sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

 

Rok

Výroba /v centoch/

Bilančný výsledok

surové železo a liatina

kováčske železo

Hodnota            /zl./

Zisk                  /zl./

Strata                              /zl./

1867

-

5194

42591

2182

-

1868

7730

6974

82413

5201

-

1869

9989

5729

77495

735

-

1870

6602

6933

83423

-

7026

1871

8362

7314

99380

-

2852

Spolu

32683

32144

385302

-

1759

priemer za rok

6586

6429

77060

-

352

 

         Vzrast počtu obyvateľstva v Ľubietovej od r. 1805 do r. 1847 udávajú štatistické dáta o 32,73% /pre rok 1805 z počtu duší 1329 na 1764 duší v r. 1847/.

         V r. 1805 bola vojenská daň Ľubietovej 1565 zl., na 10 obyvateľov 11 zl. 77 gr. Mala síce zo 24 slob. kráľ. miest slovenských najmenšiu daň, na obyvateľstvo pripadla však väčšia kvóta, ako napr. na 10 obyvateľov Banskej Bystrice /8 zl. 63 gr./, Banskej Štiavnice /9 zl. 07 gr./, Brezna /6 zl. 20 gr./, Kremnice /8 zl. 98 gr./, Novej Bane /5 zl. 24 gr./, Pukanca /7zl. 52 gr./.

         V r. 1847 boli už pomery o niečo lepšie, lebo vojenská daň bola znížená na 1408 zl. A tak pripadlo na 10 obyvateľov z tejže 7 zl. 98 gr., ale ešte pomerne vždy viac ako niektoré lepšie situované mestá.

         Všeobecné ťarchy daňové, slabo vyvinutý železiarsky priemysel hatili vývoj baníctva v Ľubietovej a len v druhej polovici XIX. stor. vidíme isté príznaky zlepšenia pomerov.

         Krátku správu podal v r. 1872 banský kapitán Pongrác z Banskej Bystrice:

         1/ Jamesna. Ložisko má smer od východu k západu, podložie je vápenec, nadložie trachitový tuf /?asi andezitový tuf/. Mocnosť výplne bola od 2 – 40 m /1 – 20 siah/. Rudy boli: hnedelová ruda, potom kremeňom prerastený ocelok /opleiseinstein/ a čierny hematit, krevel, ktorý sa vyskytoval v podobe glaskopfu. V ložisku bolo mnoho mliečnych opálov, chalcedónov a hyalitu. Mesačná výroba železnej rudy bola pri zamestnávaní 50 robotníkov asi 3300-3400 q /6000 centov/.

         2/ Hrb. Banské pole Hrb v susedstve banského poľa Jamesna bolo t.č. mimo prevádzky. Pod baňou Jamesna bolo ešte jedno banské pole Luos, v ktorom sa tiež nepracovalo.

         3/ Posádka. Tzv. Ferdinand baňa bola už veľmi dávno prevodzovaná a hnedel ako i kremitý ocelok /opaleisenstein/ sa vyskytoval misovite /mulde=medence/. Pod železnou rudou bol vápenec, nad ňou alluvium. Železná ruda sa ľahko rozpadala a v podobe hliny bola dopravovaná na povrch. Kovnatosť bola Fe=20-25%. Mocnosť výplne bola kolísavá, od 0,3 až po 4 m /1 stopa až 2 siahy/. Traja baníci vyrobili mesačne 300 centov /170 q/ rudy.

         Na druhom úbočí vrchu Posádka na strane ku Pohorella bola Jakob štólňa mimo prevádzky.

         4/ Baňa na Kolbe. Tu v Pavel štólni mocnosť žily bola len 0,3-0,4 m, obsahovala nikel a kobaltovú rudu miestami tetraedritom. Nikel-kobaltová ruda mala kovnatosť Ni=15%, Co=4%. Tetraedrit bol striebro-chudý. Pracovali 4 lamači a vyrobili ročite 50 centov rudy /28q/ a 150 centov tetraedritovej medenej rudy /84q/. Cena nikel-kobalt rudy bola t.č. 29 zlatých a bola dodávaná firme Evans do Birminghamu /Anglicko/.

         Ohľadne železorudných baní v Ponikoch píše Pongrác nasledovné:

         1/ Baňa pod Breziny. V roku 1872 boli prevádzané kutacie práce vo výhradnej kutbe č. 437 z r. 1871 za účelom sledovania tzv. Michal železorudného ložiska, ktoré vo verucane /grauwake/ bolo narazené štólňou vo vzdialenosti asi 16 m /8 siah/ o mocnosti 1 m /3 stopy/. Smer ložiska je 4h a skloňuje sa k 10h. Výplň hnedel /limonit/ obsahoval 28% Fe  a 2% P /fosfor/.

         2/ Baňa Dubravica. Táto baňa leží v chotári obce Hrochoť, patrila v r. 1872 ponickej hute. Hnedel vyskytuje sa vo verrucane o mocnosti 0,6-1,2m /2-4 stopy/, smeruje k 6h, skloňuje sa k severu. Obsahoval Fe= 28%, P= 2%. Traja robotníci vyrobili mesačne 800 centov /450q/ železnej rudy.

         3/ Baňa v Ponikoch pri hute, Einheimisch baňa. Ložisko bolo 4 m mocné /2 siahy/, v podloží bola bridlica, v nadloží vápenec. Smer ložiska bol východný so sklonom k juhu. Kovnatosť bola Fe= 32-34%, P = 3%. 14 robotníci vyrobili mesačne 2500 centov železnej rudy.

         4/ Baňa Jelšina. Patrila údajne k hute v Ponikoch. Výskyt vo vápenci bol 2 m mocný, smeroval k severu. Kovnatosť hnedeľa bola Fe= 30-32%, P = 4%. Táto baňa, ktorá bola v prevádzke nepretržite, nebola zavedená do banskej knihy, kým baňa Hlinka, ktorá už v r. 1846 bola opustená vedená bola v katastri poplatkov. Bolo zažiadané banské oprávnenie Hlinku vymazať a na baňu Jelšina prepožičať dve banské miery.

         Dr. Papp podáva o výskyte železnej rudy na vrchu Vepor /Harb/ geologickým rezom prehľadné vysvetlenie a analýzu železných rúd:

 

Analýzy železných rúd v bývalej župe zvolenskej /Kerpely v r. 1877/

 

 

Jelšina

Pod Breziny

Jamesna

Dubravica

Balogh

Hrušková

Fe2O3

71,48%

58,81%

53,22%

46,31%

44,79%

38,33%

Mn3O4

2,55%

5,48%

0,64%

5,99%

3,33%

1,99%

SiO2

4,61%

15,49%

29,31%

30,57%

33,94%

44,36%

Al2O3

5,05%

6,37%

6,06%

5,20%

5,07%

7,94%

CuO

0,29%

0,42%

0,62%

0,21%

0,39%

0,22%

MgO

0,24%

0,83%

0,73%

0,44%

1,26%

0,14%

P2O5

4,16%

2,04%

0,23%

2,94%

0,77%

-

SO3

0,11%

0,10%

-

0,08%

0,01%

-

CO2, H2O strata

12,25%

10,67%

9,66%

8,26%

10,44%

6,73%

Spolu

100,74%

100,21%

100,47%

100,00%

100,00%

99,70%

Fe

50,60%

41,23%

37,27%

32,40%

31,37%

26,83%

Mn

1,53%

3,29%

0,38%

3,60%

1,90%

0,60%

P

2,02%

0,99%

0,11%

1,42%

0,37%

-

S

0,04%

0,04%

-

0,03%

0,01%

-

 

         Ohľadne samej huty v Ľubietovej podáva stručne správu vyššie spomenutý Pongrác v r. 1872:

         Pec o výške 30 stôp /9,5 m/ bola v r. 1871 zvýšená o 10 stôp na 40 stôp /12,6m/. Valcový fukač bol poháňaný vodným kolom o 7 KS a parným strojom o 20 KS. Oba stroje pracovali spoločne. Tavila sa ruda z bane Jamesna a Posátka, pridaním málo pevnej strusky /frischschlake/. Kremitá železná ruda z bane Jamesna /silicat hältiger Thoneisenstein/ sa pražila. Ročitá výroba surového a liateho železa bola okrúhle 26000 centov /14560q/, z ktorého bola liatina 4000 centov /2240q/. Na výrobu 1 centu železa spotrebovali 20 stop mäkkého a tvrdého palivového dreva miešane. Drevené uhlie bolo veľmi špatné, preto bola spotreba paliva príliš vysoká. Miešanie /Gattirung/ sa prevádzalo tak, aby jednotlivé dávky obsahovali 32% železa. Mesačný zárobok hutných robotníkov bol:

Hutnícky majster            28 zl. a tantiemy do 20 zl.

Uhliarsky majster            36 zl.

Tavič                              32 zl. /Schmelzer/

Plnič                               25 zl. /Aufgeber/

Pražiar                           20 zl. /Roster/

Pri formovaní                  15 – 40 zl. /Former/

         Banskí robotníci pracovali týždenne 4 dni a zarobili 16 zl. za mesiac.

         Majitelia železnej huty boli:

Komora /erár/                73 1/3 podielov

Mesto Banská Bystrica    36 podielov

Mesto Ľubietová             8 podielov

Ignác Puschmann            6 2/3 podielu

Princ Coburg Gotha         2 podiely

Dedičia Imricha Inkeyho  2 podiely

 

         V Ponikoch bola taviaca pec 32 stôp vysoká /asi 10,1m/, valcový fukač bol poháňaný vodným kolom zhotoveného zo železa o priemere 20 stôp /6,3 m/ o sile 15 KS. Vyrobilo sa ročite 16000 centov /8000-9000 q/ surového železa, ktoré dodávali na čistenie do Brezovej /10000 centov/ a do Kostiviarskej /6000 centov/. Vyrobené železo mohli použiť len na menej hodnotné liatiny.

         Ohľadne zániku baní a huty v Ponikoch máme poznámku na str. 193 v VIII zväzku knihy výhradných kutísk banského kapitanátu v Banskej Bystrici.

         Ponická huta zastúpená Viktorom Achatzom, závodným huty, na základe všeobecného kutacieho povolenia č. 421 zo dňa 21. júla 1872. /Sv. V. str. 136/ obdržala výhradné kutacie povolenie v obci Dubravica na chotári pozemku Sztrakonického u lesov Predbreziny. Bližšie udáva od bodu, kde cesta v doline križuje potok v smere 2h vo vzdialenosti 84 1/10 siah sa má postaviť kutacie znamenie. Záražný bod bol vyznačený v smere 17h 2O v 32 8/10 siahach od kutacieho znamenia.

         V r. 1873 obdržala huta povolenie /č. 574/ na speňaženie 1000 centov rudy. Podľa správy z r. 1878 /č. 594/ bol v r. 1872 v podloží žily vyrúbaný 142 stôp dlhý priestor a získalo sa 1453 centov železnej rudy nákladom 155 zl. 30 gr. V r. 1873 napredovalo sa o 237 stôp. Vyrobilo sa 3095 centov železnej rudy nákladom 196 zl. V r. 1874 žila sa zúžila. Napredovalo sa len o 24 stôp a vyrobilo sa za prvý polrok 50 centov rudy.

         Za druhý polrok 1874 bola už podaná negatívna správa s pripomienkou, že následkom zastavenia prevádzky huty v Ponikoch boli v dobe 1874-1878 prevádzané len udržovacie práce /č. 549 z r. 1878/.

         Z uvedených možno súdiť, že bane a huta v Ponikoch zanikli v r. 1874.

         Výmaz vyššie uvedeného výhradného kutiska povolený bol číslom 201 z r. 1879.

         Karol Dérer odborný referent obchodného múzea v Budapešti opisuje závody v Ľubietovej stručne takto:

         Jamesna baňa v župe zvolenskej mala v r. 1896 prepožičaných 7 banských mier o rozlohe 315814 m2. Počet banských robotníkov bol 32, hutníckych 52. Prevádzkové zariadenie bolo 14 banských vozíkov, 1 parný kotol, 1 parný stroj o 20 KS, 1 vysoká pec, 1 predhrievač vzduchu, 1 fukač s vodným kolom o 30 KS, 1 pracovný stroj. Vedľa bane na železnú rudu v Jamesnej mala spoločnosť v prevádzke i vápencový lom. Ročná výroba železnej rudy bola 2200 q v hodnote 9500 zl. Huta vyrobila 14900 q surového železa v hodnote 56620 zl. a 4122 q liatiny v hodnote 37100 zl. Ťažiarstvo „Maď. král. a ťažiarska železná baňa a železiareň“ v Ľubietovej mala centrálne riaditeľstvo v Budapesti na ministerstve financií, odbor železiarsky. Závodný bol Ing. Sumegh, pri prevádzke na bani bol jeden podúradník /Ondrej Očenáš/ a závod mal zvláštneho banského lekára /Dr. Vojtech Šebe/. Závod bol podriadený bezprostredne železiarni v Pobrezovej. Počet prevádzkových budov bol 3, administratívnych 3. Dĺžka banskej dráhy podzemnej bola 560 m, na povrchu 86 m. Kovnatosť železnej rudy bola 35,49% Fe.

 

Zásoba z r. 1894 bola 27447 q železnej rudy

Výroba v r. 1895 bola 22800 q železnej rudy

Spolu                 50247 q žel. rudy

Huta spracovala       37503 q žel. rudy  

Zásoba koncom r. 1895 12744 q žel. rudy

 

         Nákladom prevádzky boli:

Sledovacie mzdy            4200 zl. 80 gr.

Sledovanie hmoty           328 zl. 80 gr.

Dobývacie mzdy             4460 zl. 70 gr.

Dobývacie hmoty           425 zl.  – gr.

Udržovanie a iné mzdy   914 zl. 50 gr.

Udržovanie hmoty          754 zl.  – gr.

Spolu                         11083 zl. 80 gr.

Hodnota žel. rudy       8185 zl.  – gr.

Z výdavkov 11083 zl. pripísali

na baňu                 9850 zl.

 

Strata                  1665 zl.

 

Mala však rudu na sklade v hodnote 8155 zl., takže bilančný zisk bol 6520 zl.

         Železná huta v Ľubietovej mala 14 prevádzkových a 4 administratívne budovy. Prevádzkové zariadenie bolo: 2 pražiace pece, 1 vysoká pec, 1 druhotná taviareň, 1 predhrievač vzduchu, 1 fúkačka. Odchylne od dát Dérera udávajú „Adatok“, že vodné kolo bolo o 35 KS. Spotreba paliva bola 329m3, ale sa používal i kychtový plyn. Bilancia huty vykazovala v r. 1895:

         Príjem z výroby                       82742 zl.

         Réžia a ver. dávky 6698

         Prevádzkové náklady 70393    77091 zl.

         V r. 1895 zisk                          5651 zl.

 

K tomu inventárna hodnota zásob rudy

a materiálu                                       37080 zl.

         Prebytok                                  42731 zl.

         Štatistické dáta uverejnené v „Adatok“ sú zostavené veľmi povrchne, takže hospodárske výsledky od r. 1900 vôbec sa nedajú zistiť. Príjmy a výdavky sú vykázané spoločne v rubrike huty patriace k železiarni v Podbrezovej.

         Rudu prevzala huta vo výrobnom náklade jednotlivých baní a tak i bilanciu prevádzky v Ľubietovej nebolo možné zostaviť. Náklady prevádzky sú vykázané ešte dosť prehľadne od r. 1896 do r. 1904, v ďalších rokoch však nie sú vôbec vykázané.

         V nasledovnom výkaze sú aspoň niektoré prevádzkové dáta zostavené:

        

Náklady prevádzky v zl. u bane Jamesna v r. 1896 – 1904

Rok

Otváranie/ sledovanie

Dobývanie

Udržovanie

Iné

Spolu

Huta       zaťažila baňu

Výroba rudy

Mzdy

Hmoty

Mzdy

Hmoty

Mzdy

Hmoty

Mzdy

Hmoty

Mzdy

Hmoty

q centoch

Fe (%)

1896

4591

321

3204

224

572

35

766

63

9133

673

9776

14990

34,5%

1897

3763

372

5789

580

-

-

525

-

10077

952

11029

26370

35,0%

1898

2407

329

7861

1018

-

-

938

6

10706

1353

12059

37850

35,0%

1899

2154

300

7401

1082

-

-

897

12

10452

1394

11846

35800

33,0%

1900

6003

915

15992

1727

-

-

1216

48

23211

2690

25901

35055

33,0%

1901

2250

409

9848

800

-

-

480

320

21610

2529

24139

35700

33,0%

1902

3128

333

10443

1700

795

160

480

150

14748

2343

17191

32055

33,0%

1903

7493

939

7916

941

2802

194

2631

132

20842

2206

23048

25715

33,0%

1904

9115

1112

10546

1183

1462

139

2449

124

22572

2558

25130

17450

33,0%

         V ďalšom uvádzame výrobu ľubietovskej huty počnúc od r. 1888 po zastavenie prevádzky koncom r. 1909.

 

Výroba železiarskej huty v Ľubietovej v r. 1888 – 1909

Rok

Surové železo

Liatina

Nádoby a od r. 1897 inštalačné predmety

Spolu

q

kg

q

kg

q

kg

q

kg

1888

12290

60

1998

41

841

21

15129

122

1889

14881

76

2657

57

739

38

18277

171

1890

12826

42

3818

93

237

86

16881

221

1891

11096

15

3108

-

555

56

14759

71

1892

9096

25

3953

76

259

55

13308

156

1893

4746

28

1626

34

133

23

6505

85

1894

2684

33

4677

72

274

72

7635

177

1895

10772

91

3758

93

369

69

14899

253

1896

11787

92

4068

23

364

5

16219

120

1897

9955

43

4362

91

340

74

14657

208

1898

8911

10

6695

86

216

31

15822

127

1899

10236

70

5759

81

105

51

16100

202

1900

8481

30

6123

40

122

74

14726

144

1901

9782

45

7132

65

5

-

16919

110

1902

11951

-

5744

83

-

-

17695

83

1903

10506

-

4334

1

-

-

14840

1

1904

10635

60

3152

7

-

-

13787

67

1905

10433

70

2811

88

-

-

13244

158

1906

9273

-

3158

-

-

-

12431

-

1907

10353

-

2018

-

-

-

12371

-

1908

9974

-

1876

-

-

-

11850

-

1909

10231

-

1188

-

-

-

11419

-

 

         V r. 1903 klesla výroba o 2855 q 82 kg následkom neobvyklej suchoty a tak pre nedostatok pohonnej vodnej sily. Prevádzka bola zastavená často i z toho dôvodu, že vyzdívka vysokej pece po 10 rokoch prevádzky bola silne prepálená.

         V r.1904 časté poruchy pre prepálenú vyzdívku.

         Tá istá správa sa opakuje až do r. 1909, keď konečne 30. augusta sa celá pec zrútila a prevádzka bola zastavená.

         Dr. Papp síce uvádza, ako príčinu zastavenia prevádzky i vyčerpanosť baní, čo však sotva je uveriteľné, keď uvažujeme, že prevádzka pohybovala sa výlučne na pozostatkoch minulého baníctva a novšie pokusy o otváranie hĺbky železiareň zameškala prevádzať.

         Keďže mesačné správy boli zaslané na ústredné riaditeľstvo železiareň u ministerstva financií v Budapesti, niet po ruke podrobných dát, ako z doby komorného úradu v Banskej Štiavnici, kde tieto spisy boli a sú uschované.

         Dr. Karol Papp píše, že na Jamesna bani bola úplne zastavená prevádzka v r. 1912 /správy ohľadne posledných 3 rokov nemáme/. Udáva, že otvorené množstvo železnej rudy je 20000 ton a očakávané množstvo možno odhadnúť na 300000 ton, z čoho je 30% kremitá železná ruda. Spracovateľnej rudy je málo – podľa jeho úsudku.

         Keď uvedené dáta zodpovedajú skutočnosti, mohla Jamesna baňa zásobovať ľubietovskú hutu – počítajúc 50%-mi odhadu zo 150000 ton, očakávané množstvo železnej rudy – pri spotrebe vysokej pece ročite 3000 ton, za 50 rokov.

         Na otázku, či zodpovie skutočnosti to tvrdenie, že kovnatosť klesla z Fe= 36-37% na 31-32%, podľa Toth Mike-ho /Magyarország ásványai str. 308/ priemerne 24% u hnedelu, ľahko odpovedať, že je to pravdepodobné, avšak to sotva obstojí u výskytu krevela. Konečne v posledných  rokoch  dobývané  rudy  mali  ešte  vždy použiteľnú kovnatosť – Fe=31-32%.

         Posudok Dr. Pappa, že v hĺbke nemožno počítať s predpokladaným množstvom železnej rudy, opiera sa pravdepodobne na opalizovanú kremnitú výplň, z ktorej skutočnosti môže sa predpokladať, že kremité roztoky vytvorili v hĺbke skremenelenie výplne vo väčšej miere. V Siegerlandu napr. sa presvedčili, že skremenelené železné rudy resp. ich žily v hĺbke veľmi zriedka sa zlepšili. /Krusch: Die Bewertung von Erzlägerstetten, str. 246/.

         Ponické výskyty s obsahom 2-4% fosforu majú ešte tú nevýhodu, že sú to páňvovo uložené sloje menších rozmerov a hĺbka výskytov nemôže prísť do úvahy.

         Podľa citovaných správ sú ešte v okolí Jamesna bane i viaceré kutacími štólňami sledované výskyty na železnú rudu, v ktorým možno len po geologickom mapovaní terénu a po prevedení novších kutacích prác utvoriť si správny obraz o budúcnosti železorudného baníctva v Ľubietovej.